Konečne som začala blogovať!

Za celý deň sa mi prihodilo veľa zaujímavých vecí,odpozorovala som veľa zvláštnych ľudí. Nevedela som sa rozhodnúť, o čom budem písať, o štyridsiatničkách zo Šenkvíc alebo o zadychčanej pani z Báhoňu...? Mimochodom všetky tieto postavy mali jedno spoločné, boli nezamestnané. Som výborný pozorovateľ, vždy ma to veľmi bavilo. V Bratislave nepremávajú električky a tak sa predo mnou vynoril veľký problém, ako trafiť na námestie Ľ. Štúra? Popýtala som sa niekoľkých ľudí a dobre to dopadlo, i keď na ceste som musela zdolať zopár prekážok,ako pittbula vychádzajúceho spoza brány bez náhubku, alebo Annu Šiškovú rútiacu sa po chodníku na bicykli... Ale,čo chcem vlastne povedať? Odkedy som si založila blog,pozerám sa na svet, na ľudí trochu inak, asi ako vtedy,keď som zdedila foťák a vyrážala do ulíc s túžbou cvaknúť nejakú geniálnu momentku. Všade som s nim chodila a oči som mala otvorené dokorán, v tej chvíli pre mňa boli zaujímavé aj babky, ktoré s motykami obrábali svoje záhradky...