Naďka sa vyparila a tak tu žijeme už len traja.Tiež sa neviem dočkať kedy vypadnem. Snáď to bude už o mesiac. Po maturite sa zbalím a vyrazím. Vlastne budem potrebovať peniaze. Kde ich vezmem? Vypýtam si od rodičov, samozrejme. Odídem, dlho ich neuvidím, vrátim sa a zas odídem. Oni dvaja, sami, zostanú v tom obrovskom dome.
Mne bude dobre, budem utrácať peniaze, ktoré mi občas pošlú na účet. Zavolám im, bude ma zaujímať či sú zdraví a či je doma všetko v poriadku. Povedia mi, že všetko je OK /aj keby nebolo/.
Budem míňať v cudzom meste s cudzími ľudmi ich prachy, spôsobím im bolesť, budú sa o mňa strachovať a klásť si otázky typu:Nedroguje to moje dieťa? alebo Nie je tehotné?
Aký budú mať zo mňa úžitok / resp. majú/? Ak aj nejaky majú /napr. pomoc v starobe/ stojí to za všetko to trápenie?
Pri pohľade na seba a na ľudí z môjho okolia si uvedomujem, že deti sú nevďačné, vypočítavé vyciciavače peňazí.
