Novy Zeland ma 3 miliony obyvatelov a 48 milionov oviec.
Novy Zeland je zeleny, je velky, je taky, ako sa nam snazil ukazat Peter Jackson v Panovi Prstenov. Prichadzam sem s pocitom, ze po trojrocnom spoluziti s Novozelandcanom ma uz len malo veci moze prekvapit, no fakt, co ma zatial zaskocil najviac, je podoba NZ so Slovenskom. Rovnaka krajina, zelen vsade kam moje znavene oko dovidi, cesty su male a klukate, udolia pretkane riekami, aleje stromov popri hradskej. Vsetko je vsak je ovela vacsie, rozlahlejsie a hlavne cistejsie.
Ale spat k ovciam, hlavnej teme dna. Som tu len tyzden, ale zda sa mi, ze som osobne videla kazdu jednu ovcu tejto planety. Ovce su vsade. Biele bodky na zalenom pozadi, ci vychadzate z mesta, ci soferujete smerom k moru. A ak ich nahodou stratite z dohladu, povedzme, ani ovca v okruhu 100 metrov, garantujem vam, ze su len vystriedane hovadzim dobytkom. Lamb shanks a rib eye steak moje milovane.
DEN NA FARME
Takto to vyzera .. vsade.
Farmarka/turistka Martinka vyraza do akcie. Totalny folklor.
Tim, majitel farmy, zvolava dobytok. Oy!Oy!
Zda sa, ze novozelandske kravy su poslusnejsie ako moje psiska. Uz idu, v zastupe.
Ovce su blbe, myslia si, ze Tim im otvori novu pasu s certvou travou a tak utekaju ku brane. Sorry, Dolly!
Uz su tu. Zazeraju na neznamych, hlavne ich boss, byk velky ako nas nakladak. Ja fotim strategicky spoza nakladaka. Mr. Bull zjavne neoblubuje turistov. Ja navrhujem presun ku ovciam. (Nie k baranom!)
Toto je ovca este vo svojom ruchu. Zhrozene na nas pozera, uz vie, ze nieco sa deje. Vsimnite si modru znacku na cele. Znamena to, ze zviera treba pozorovat, vacsinou kvoli nejakemu zdravotnemu problemu. Tato ovecka, dvojrocka, 'nezabrezla' (cize nemala jahna)a druhu sancu uz, chuderka, nedostane.
Farmar Tim ju len tak medzi recou schmatne a strihanie sa zacina. V sezone strihania pripadne na jedneho strihaca priemerne 250 ovci na den.
Sezona trva okolo 3 tyzdnov. Ak prsi, caka sa. Ovce su musia strihat absolutne suche, ak je vlna mokra, neda sa ostrihat bez poranenia zvierata a straca na cene.
Vlna sa potom preberie a skladuje sa v 200kg baloch, tie sa potom odvazaju do vykupne. Tim vravi, ze pred 15 rokmi, ked si kupil farmu, boli za vlnu seriozne dolare. Dnes, v casoch, umeleho vlakna, sa predavat vlnu az tak neoplati. Mimochodom, vlna okolo ovcieho zadku sa striha osobitne, viackrat do roka, ako kvoli hygiene (muchy) aj kvoli tomu, aby sa nesplietala s ostatnou 'kvalitnou' vlnou po bokoch a dolnej casti tela.
Ovca je uz skoro cela 'nahata', cele to trvalo asi 3 minuty, aj ked Tim vravi, ze to uz nie ako za mladych casov, ked ostrihal cez 300 oviec denne.
A tu je vysledok. Ovco-koza pobehuje po dvore a hlada branu na pastviny. Je mi jej luto (dievca z mesta)no Tim vravi, ze do 48 hodin po strihani na ovcej kozi vyrastie kratky a velmi husty 'porast', ktory zviera uchrani aj v mrazivej zime.
Toto su 'speci' topanky na strihanie ovci. Su z filcu (vola sa to 'filc'? Lebo znie mi to ako nadavka..!), aby v tom fukote strihaci zbytocne nekopali do zvierat a neznervoznovali ich este viac ako su.
Tak taketo je tu, na Novom Zelande. Farmari na kazdom kroku, v obchodoch maju akcie na gumaky, ludia chodia okolo mna v kratkych rukavoch, zatial co ja sa trasiem v zimnom kabate, ciapke a saliku.
Dnes mame na veceru jahnacinu, tak neviem, mozno mi to pride aj luto.
Nabuduce o Mauroch, polonahych, potetovanych a svalnatych fesakoch.
September 22, Wanganui, New Zealand.
