Martina Boor
Jarne prebudzania
Jedlo pre kreativnych priatelov, odvaznych pribuznych a vsetkych, co v decembri 2006 zjedli dvojnasobok svojej zivej vahy.
Martina, Dubaj, SAE. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Rodna Hruda, Priberajte so mnou, veselo, Krizom krazom, Tisic a jedna noc
Zoznam článkov blogera
Martina Boor
Maorske jednohubky
Pred par rokmi, ked som stretla Mojmileho, zdalo sa mi zlate, ze sa o sebe vyjadruje ako o Maorovi a vysvetluje mi detaily monstruozneho rodinneho tetovania na predlakti. Whatever, vravela som si, aj moja rodina je divna, kazdy bratranec ineho statneho prislusenstva, len ja to prilis nepitvem. Suvislosti som pochopila v okamihu, ked mi bola predlozena svadobna fotografia rodicov mojho (bieleho) priatela. Bez prehanania mozem vyhlasit, ze keby sa otecko John v mladosti trosku posnazil, mohol zaziarit aj v samotnom Jackson’s Five.
Martina Boor
Sheep Times
Sedim na zadnom sedadle, v polospanku, hlava mi pada na bok, pocujem zdialky nejake hlasy, ale uz neregistrujem. Zive sny, kratke animacie medzi bdenim a spankom, farebne obrazky co sa rychle menia. Otvaram oci a vidim ovce. Znovu ich zavriem. Same ovce. Prinutim sa zdvihnut hlavu, len sa okamih, a spoza prizmurenych oci ich vidim zas. Biele bodky su vsade, ovce pasuce sa, leziace, utekajuce. Obklopuju ma ovce. “Mozno by som mala obmedzit ten alkohol”, pomyslim si ospalo a zacnem ich ratat s nadejou, ze ma to konecne uspi. Jedna ovecka, druha ovecka.. Pri prvej tisicke si vsak uvedomim, ze je to marne – som na Novom Zelande.
Martina Boor
Robert, dakujem.
Bengoro dorazil na Stredny Vychod a ja marne badam po tom, co za muziku robi Ivan T. z Presova, kedze ten sa v pustnych regionoch akosi neujal.
Martina Boor
No nekup to!
Bezradne postavam a zufalo uvazujem, kde sa stala chyba. Je to vrodena, dedicna ci zahadne nadobudnuta uchylka? Male posmyknutia ci dlhodoba amnezia? Stojim a hladim na modry flitrovany boob-tube, ktory mi visi v satniku uz tri roky. Nepouzity, este s visackou. Napadlo ma sice pri nakupe, ze je tu ista moznost nepouzitelnosti, ze to asi nevynosim, kedze bling-bling a kus ligotavej latky okolo prs nie je akosi moj styl, no v hlave mi znel zradny hlasok; vyzeras dobre, moja, nestoji to tolko, super zlava a ked nahodou pojdes na maskarny ples, mozes ist za Malu Morsku Pannu. Karneval bol prednedavnom, bola som za potapaca, na ceste tam ma zastavili policajti a ja som musela vystupit z auta v kompletnom gumenom obleku, len plutvy a okuliare s dychacou trubicou som som mala odlozene na zadnom sedadle.
Martina Boor
His story
26.12.2004 - Boli nas brucho a hlava, vianocne jedla, vianocne vina. Vianocne sampanske a vianocne telefonaty. Vianocne bozky a vianocne sluby. A potom prisli spravy. 26.12.2005 - Je tomu rok, co sme sa marne pokusali dovolat Rickovi. Na Sri Lanke bolo ticho, my sme sa bali a nevedeli si predstavit, aka velka vlna to asi musela byt. Pozerali sme prve zabery na BBC a bali sme sa este viac. Jan Egland a jeho updates. Nepisem, aby sme to zbytocne precitovali. Aby sme si vraveli, ake to bolo strasne. Bol to rok na draka, ba az na hovado, viem. Pisem, aby sme si uvedomili, co sme pocas uplynuleho roku spravili, ako a pre koho sme si nasli cas urobit nieco extra v nasej kazdodennej rutine. Nielen pre tsunami victims. Moj kamarat Richard mal to stastie, ze prezil. V pokracovani clanku je e-mail, ktory sme od neho dostali hned po navrate do Dubaja. Odvtedy sa vratil na Sri Lanku uz dva krat. Pomoct. Richard ma inspiruje. 26.12.2004 sa mu zmenil zivot a dufam, ze tak trosku aj moj. Upozornenie: Clanok je dlhy a v anglictine.
Martina Boor
Ach, také čosi !
Píšem z lenivosti. Píšem, pretože nemám čas a charakter odpisovať individuálne na to množstvo e-mailov, ktoré mi chodia cez tieto stránky. Píšem, pretože niekedy ma tie listy pobavia, cítiť z nich milotu a úprimnosť a ja sa snažím niečo vybaviť. Píšem, pretože i keď ma niekedy tie listy pobavia, cítiť z nich drzosť a prílišnú priamočiarosť a mňa ide rozhodiť. Takže len v skratke. Chcete pracovať / žiť / milovať / smiať sa / jest / modliť sa / ráno vstávať / umývať si zuby / plakať od žiaľu / sadiť kvety / čistiť topánky / ľutovať chudobných či samého seba / nadávať na počasie / nadávať na svoju hlúposť / opekať krevety / krémovať si ruky / obľúbiť si červenú farbu / počúvať rádio / stáť v zápche / telefonovať mame / nadchnúť sa nad kvitnúcim oleandrom či zosmutnieť pri správach v Spojených Emirátoch? Arabských?
Martina Boor
Chlad v nohach
Dostala som email od chlapika, od ktoreho kupujem equipment na psie dostihy. Zvycajne sa bavime o kladkach, startovacich motoroch, s jeho pomocou sa zo mna stala blondynka, ktora ma svoj vlastny nazor na solenoidy, spravne nastavene voltove napatie, baterie kadzeho druhu ci bezpecne uzemnenie startovacich kablov. Prekvapujem samu seba, no este viac ma prekvapil jeho email z minuleho tyzdna. 'Nechcem ta nahanat', pise Tom, 'ale mozno by si si mala objednat nejake nove vecicky.' 'Chod na moju stranku, pochopis.'
Martina Boor
O tom intimnom
"Mas tilko?" pyta sa moj pradedo. "Mam", vravim, ale popritom sa velmi, ale velmi pomaly zacnem pohybovat smerom ku dveram. "Dockaj", povie dedo a rychlym a nacvicenym pohybom mi strci prsty za golier kosele. "Jezismarja, zas nemas. Sak co ked budes mat nehodu?" Vyvraciam oci k nebu, viem co bude nasledovat. "Na co si o tebje ludze pomyslija? Budes tam lezat nahata, bez tilka, enem v spodkach, jak taka chudzina." Som presvedcena, ze v kazdej rodine existuju urcite zasady o spodnom pradle, take o "na vsedny den" a "k lekarovi", no v tej nasej sme to dotiahli do absolutna. Ako vravi moja mama; "Ved si predstav ako tam lezim, cela nemohucna, dojde zachranka, idu ma nalozit, davy saleju, doktor zasahuje a ja by som mala na sebe nejake vyprane spodky. Tak to by som fakt neprezila."
Martina Boor
Slovakia LTD
"Ste povrchnym arogantnym bezcennym slovenskym kusom suky, ktora si nedokaze vazit islamsku kulturu...", reaguje fanusik na moj blog uverejneny v tlacenom vydani SME. Uz len kvoli tymto stimulom sa oplati pisat, myslim si, a opat sadam k pocitacu. Co ma zarazilo v maile mojho obdivovatela, bolo slovicko 'slovenskym'. Co je to za modu? Aj v SME skumali, aj Sveto Styk pisal. O co tu ide?
Martina Boor
Dovolenka
Mala by som pisat o dovolenke. Aj som chcela. O tom, ako som pobehovala po realitnych kancelariach v Marakesi a zistovala ceny malych domcekov na okraji mesta a pracovnych moznostiach, tak sa mi tam pacilo. Alebo o Madride, Granade.. Ci tych par dnoch na Slovensku. Nieco extra poeticke, co by nas vsetkych draplo za srdce a svet by sa nam aspon na chvilu zdal lepsi a taky vlacnejsi. No neviem. Uz je to za mnou. Skor si pamatam ten svinsky bratislavsky virus, co ma drapol hned na zaciatku cesty a ja som sa skoro presmrkala Afrikou. A na spinave spodky, ktore som musela machat vo vani nejakeho hotela a namiesto pracieho prasku som pouzila vlasovy sampon s kondicionerom. (Musim vsak uznat, neskutocne ma potom vsade hladili..) Aj to ma svoje caro, vravim si, no sucasne spriadam moj top ten rebricek dovolenkovych momentov.
Martina Boor
Ako vonia pust
Niekedy mam pocit, ze je to vsetko iba omyl. Alebo zly sen. Ze sa rano zobudim, mama bude kricat z kuchyne, ze kava je hotova a idu rozpravky, ci chcem pozerat. A sestra na mna dychne rannym vonavych dychom a bude vyjednavat barter deal "upracem ti, ale chod so psom". A moja velka starost bude, ze kam na vysku, alebo co v sobotu.
Martina Boor
Navraty
Nabuduci mesiac mam vyrocie. Bude tomu 10 rokov, co som odisla zo Slovenska a odvtedy sa vraciam len na letne dovolenky, okruhle rodinne vyrocia ci narodeniny. Pise sa rok 2005, ja sedim v mojej kancelarii v Dubaji a v tichosti rekapitulujem poslednych 10 rokov. Neviem, ci blog je to spravne miesto na vyliatie si srdca, ale risknem to.
Martina Boor
Vsetko o mojej matke
V kazdej zene je kus matky. V kazdej zene je kus svatice. V kazdej zene je kus hriesnice. V kazdom muzovi je kus zeny. Pedro Almodovar, Vsetko o mojej matke. Svata pravda, dodavam ja...
Martina Boor
Zvykla som si
Tak som si zvykla. Na neustale trubenie taxikov, na pach kari korenia zmiesaneho s cesnakom a potom, ktorym je nasiaknuty kazdy druhy chodec, na dzipy skracujuce si cestu po pieskovych polickach medzi domami v strede mesta, na miestnych obyvatelov v tych svojich snehuliackych obleckoch, tmavych okuliaroch a sandaloch, tvariacich sa, ze zjedli vsetku mudrost sveta.
