Vcera som opat pozerala jeden z mojich “NAJ” filmov vsetkych cias – “ Vsetko o mojej matke” od Pedra Almodovara. Som na Almodovara uplne zatazena, som velky fan este od cias “KIKA”, co je uz hodny rocik dozadu. Vdaka jeho filmom bola Penelope Cruz bola mojou ikonou dlhe roky predtym, nez sa stala produktom ‘a la Hollywood’ a Javier Bardem ma privadzal do absolutneho tranzu. Vysokoskolske roky som prezila v Madride, v meste Pana Rezisera, a nase studentske kulturno-opilecke vyzitia sa pravidelne koncili v jeho oblubenych zapadnutych ulickach. Mam rada tu jeho ironiu, realisticky pohlad na svet, ktory ma napriek vsetkemu, co sa okolo nas deje, dokaze povzbudit a optimisticky naladit.
Tento film ma vzdy inspiruje viacerymi sposobmi. Jednym z nich je otvorenie flasky cerveneho vina (hlavicka dnes veselo duni, dakujem za opytanie a to uz je poobede) hned za tym nasleduje pravidelna rekapitulacia zien mojho zivota. Na Almodovarovi najviac milujem, ako vie milovat zeny. Ako dokaze pochopit a ukazat nam vsetkym tie nase slabosti, vystrelky, hysteriu, zakernost, ukecanost, presibanost, hodinove medzimestske rozhovory o krvacani, milencoch, tukoch, debilnom sefovi a rozne variacie uplne trhlych obsesii v tom lepsom svetle. A ako vzdy dokaze doviest hladanie toho praveho ‚zenskeho orechoveho’ az do konca a velkolepo predviest tu uzasnu moznost byt zenou – tie momenty, ktore len moze pochopit a dokonale precitit len ina zenska.
I ked – moj priatel tvrdi, ze on tomu filmu rozumie presne tak isto a ‘hlboko’ ako ja, (to uz sme pri druhej ci tretej flaske, to je treba - vzdy ked je rec o hlbokych mysienkach a citoch, nech ma debatka nejake grady), no ja mu to velmi neverim. Na pochopenie takehoto filmu nestaci mat matku a kolegine, to treba mat odzite..
Pretoze ja si viem presne vybavit chut stretnuti z babami, mam to vsetko v hlave. Si to vsetko pamatam. Dym, alkohol, blaznovstva, sucit, otrasne ohovaracky, komplexy, napatie, tragedie, plany a sny. Na chut cigariet a vinneho striku v kulturaku, ked sme spriadali klamstva proti rodicom-tema: ako sa dostat povolenie na predlzeny vikend na chate kde budu aj ‘chalani’. A co sa tam asi stane.
Na lepenie plagatov z Brava v detskej, Morton Jaksavola zo skupiny A-HA, a nocne diskusie s Renatou ked u nas mohla zostat prespat, mesiac osvetluje plagat a my emotivne kujeme pikle ako sa dostat do Svedska (alebo kam).
Na okamih, ked mi Karin dala k narodeninam moju prvu konturku na pery od Chanelu. Je to 9 rokov dozadu a pouzivam tu istu znacku a odtien dodnes. Karin je u mna bohyna.
Na ten vecer ked sme sa hrozne opili a plakali so Sarah, co mi nestastnou nahodou pretiahla frajera. Bol to debil, ona je dodnes mojou oporou. (Citite tu toho Almodovara?)
Pamatam si, ako som raz pretelefonovala 5 (!) hodin s jednou mojou kamoskou, debatka sa zacala jej otrasnym vztahom s rodicmi a cez riesenie problemu ‘ako zastavit krvacanie z psieho nechta, ked ste ustrihli trosilinka viac ako sa malo’ sme sa dostali az k najlepsim trikom na zlepsnie kvality jemnych vlasov a k hroznej ohovaracke jej buducej svokry. Asi tri krat som pocas tej konverzacie plakala od smiechu (plaziac sa ku zachodu, keby nieco) a aj som raz prehltala ozajstne slzy.
Solo las mujeres que han lavado sus ojos en las lagrimas pueden ver con claridad. Len tie zeny, co si umyli oci v slzach mozu vidiet jasne, vravi Almodovar a ja viem o com to je.
Pretoze si pamatam ten davny telefonat Mimulke, ked som sa rozisla s jednym dementom, plakala som polhodinu cez dva kontinenty a ona presne vedela co povedat. Aj sme sa nakoniec nasmiali. Malina, si senzacna.
Na chlad Marcelkinej dlane, ked mi drzala celo.. pretoze som cez slzy nevidela do zachodovej misy. Bolo to davno, detaily celej trategie su rozmazane, ale asi to nebolo tak hrozne, ked som to prezila. Pravidelny e-email od Marcelky, ktora je momentalne na druhom konci sveta si vzdy vychutnam.
Rada si spomeniem na to rano, ked sme s Yanet davali dokopy ulomky predoslej noci, lakujuc si navzajom nechty na nohach a popritom hrali hru “s kym chces stravit vikend a co presne by sa tam odohralo, ale nemoze to byt holivudska star’. Jeden by ani neveril, co sa da vyklonovat z tajnych fantazii o profesorovi ekonomie. Kava vonala, Ibuprofen zaberal, telefon vyzvanal a my sme to mali vsetko pod palcom.
Momentalne mam najradsej stredy, ked sa s Bibuskou po praci stretneme vo Vintage na vinko, po par hodinach volame Mirke, ze nevladzeme soferovat, ma prist po nas. Mirka pride, prida sa k nam, po par hodinach volame uz hocikomu, chceme pizza delivery a zenske casopisy a potom uz len volame ex-priatelom, ze su to blbci a ze sa mozu len trapit, ze nas stratili, nadejnym objektom, ze co prave robia, sucasnym frajerom, ze maju nakrmit psa, kupit mineralku a dojst po nas.
Almodovar mi to len pripomenul.. no ja mam strasne rada svoje kamosky uz odvzdy.
