Ráno vstávať. Akokoľvek stupídne vám to znie, život mnohých z nás je tu založený na rannom vstavaní. Fakt, že obloha je modrá a slnko svieti, nás, ľudí jednoduchých a pokorných, napĺňa spokojnosťou. Je ráno, je teplo, slnko preniká do každučkej špárky v spálni, vonku je modro a žlto a je to dobre. Na druhej strane, zdanie klame, tých občasných 47 stupňov Celzia vás dosť ľahko privedie do reality Blízkeho Východu. Nevadí. To prvé zažmurkanie, otvorenie oči a vidina slnka a belasej oblohy stoji za to. Strojnásobte mi plat a pošlite ma do Bruselu - budem rozmýšľať. Na Dubaji zbožňujem tu zmes dokonalosti, rozvoja, sofistikovanej technológie, pokroku a súčasne každonedenné situácie, ktoré z vás spravia priameho účastníka reality show "Ťapákovci", "Čenkovej Deti", či "Smelý Zajko v Afrike". Nezabúdajme, starí otcovia našich šéfov žili ešte hard core beduínsky život a kupovali manželky za ťavy. Otcovia priniesli prvý televízor. Synovia si kontrolujú klímu v spálni z kancelárie cez internet.
Zmes národov a národnosti. Pre autora, ktorému by ste pred pár rokmi klikali na karmu za článok o tom, ako sa premohol a sadol si vedľa Róma v električke (v blogu nazvaného 'Tmavým spoluobčanom') a dokonca s ním prehodil par slov ('A vtedy som si uvedomil, že všetci sme ľudia.'), by ste po čase mali len úškľabok, neporozumenie. Dubai je Ázia, nenechajte sa pomýliť marketingom. Cez 65% populácie pochádza zo subkontinentu či priamo Ďalekého Východu. India, Pakistan, Bangladéš. Ďalej Filipíny, Malajzia, Indonézia, Čína, Nepál. Miestne obyvateľstvo (UAE nationals) dosahuje najviac 19.5% z celkového počtu obyvateľstva. Je tu veľa Arabov z okolitých krajín; Libanon, Syria, Egypt, atd. Veľa Rusov, Kazachov. Nakoniec veľká európska komunita, väčšinou zložená z Britov, Austrálčanov (plus Nový Zéland), Nemcov, Francúzov či Talianov. Iba v mojej kancelárii je zastúpených 11 národností.
Počas tsunami budeme sedieť pred televízorom a plakať. Budeme plakať ešte mesiac či dva potom, pretože osobne poznáme aspoň 5 ľudí, ktorým zahynul príbuzný. Máme suseda, ktorí sedel na streche hotela, pozeral na tela plávajúce okolo a modlil sa. Po veľkom zemetrasení sa budeme báť prísť do prace, pretože vieme, že niekomu zabilo rodinu či kamaráta. Ovládame klebety a la Bollywood a vieme, kto je Asha Bosle. Kokosové mlieko a citrónová tráva sa stali súčasťou našej poličky nad kuchynským dresom.
Česi a Slováci. Pre nás osobitná kapitola. Veľká a súdržná komunita. Niektorí žijú uzatvorene, "tak ako doma", po svojom. Niektorí sú "tak ako doma" aj naladení, nespokojní s Dubajom, Idami, Pakistancami, zápchami či niečím iným. Ini sa zas držia ďalej od 'komunity' a žijú si svoj emigrantský život. Jedno je však iste, ak vám dôjde Vegeta, csemege či csipos paprika, stačí zdvihnúť telefón a všetko sa zariadi. Je tu stály pocit domova, súkromné zbierky slovenských kníh, filmov a klebiet. Máme pekne vzťahy, pomáhame si a máme sa radi. Niekedy sa ohovárame a skladáme si telefóny. Nemáme tu Fica. Príbehy o výčinoch slovenských zbohatlíkov zamieňame po večeroch za knihy Dana Browna, oboje nám pripadá rovnako zaujímavé.
Práca. Nebudete mi veriť, ale nepadajú nám pečené holuby rovno do huby. Ani mi žiaden šejk neponúkol manželstvo, ani som ešte žiadneho nepretiahla, ani som žiadneho nemusela. Napriek tomu si žijem dobre, možno lepšie ako by som sa mala doma. Všetko je relatívne, tak sa nad tým nezamýšľam. Pracujem veľa, dlho a namáhavo. Počas prvých rokov som robila 10-14 hodín denne, 6 dni do týždňa. Adrenalín, stres, únava. Proti vám sú všetci tí, čo sem prišli za pracou, pripravení uchmatnúť si všetko, čo si neuchránite. Work hard, play hard, takže po par rokoch sa to zlepšilo, robím menej a mam podriadených, ktorí robia veľa za mňa - a ja ich nechám. No dodnes mám problémy si naplánovať večerný program, pretože neviem, kedy presne sa dostanem domov. Trvalo mi to cez 7 rokov, takže ak máte čas a chuť - nech sa páči. Vydáte viac energie, no cely proces je rýchly.
Blízkosť Ázie nám predstavuje jeden dôležitý fakt. Lacná pracovná (a viac-menej aj kvalifikovaná) sila je všade okolo nás. Akékoľvek prace budú vykonané za tretinu platu, aký by bol ochotný akceptovať povedzme Európan. Kto nemá špecifické vzdelania, kvalifikáciu či aspoň nejakú prax nech ráta s neľahkými začiatkami, alebo ide za pracou do Londýna. Počítam, že neľahké začiatky sa prezívajú lepšie v blízkosti rodnej hrude, alebo aspoň v Európe. Mechanici, sekretárky, predavači, programátori, lekári či finančníci. Sú všade a dychtivo čakajú na svoju šancu. Našťastie, dosť spoločností sa riadi heslom 'kvalita nad kvantitou' a tak sa nemusím obávať, že zajtra dostanem padáka a namiesto mňa vezmú 3 Indov. Znie to hrozne. No tak to tu chodí.
Časy, keď Dubai vítal biele tvare s otvorenou náručou a platil im štvornásobok platu bežného Pakistanca sa skončili asi 4 roky dozadu. Dnes je konkurencia oveľa vyššia a zásady pre Slováka by som zadefinovala si takto; 1. Budú vás považovať za Rusov, neurazte sa, len im jemne pripomeňte, že Viedeň je od Bratislavy vzdialená 54 km a chodíte tam v sobotu na kávu a obdivovať Klimta. Kľudne si stojte si svojim vybraným minimálnym platom - ak na to mate. 2. Spoken English a nie broken English. A nedávajte si český jazyk do životopisu, je to trápne. Ruštinu si dávajte, len keď ňou hovoríte, je tu veľa Rusov, ktorí vás prehliadnu. 3. Ak sa budete uchádzať o miesto a bude s vami kandidovať Brit s rovnakou no možno i menšou kvalifikáciou, je tu 90% šanca, že to miesto nedostanete. Nezachádzam do podrobnosti, nemám čas ani chuť diskutovať o rasizme, kastárstve a pod. Robte si z toho srandu a buďte radi, že Britmi nie ste. Všetky baby by sme mali boky ako pivovarnícke kobyly a chlapi by mali riedke vlasy a červené líca a dostávali erekciu pri krikete. Nadsádzam, lebo musím. Buďte však veľmi radi, že ste zo Slovenska.
Vysoké % spolupracovníkov z Ázie vás zabezpečí pocitom absolútneho šialenstva. Zdá sa, že nadsádzam, no udržanie si chladnej hlavy v denných situáciách zahrňujúcich kolegov, šéfov, delivery boys, telefonaty do inych kancelárií, meetings, kontrakty, sťahovanie či iné bežné situácie, je základným prvkom tunajšieho folklóru. Každá vec sa musí vysvetliť 5 krát a ešte 7 krát prekontrolovať. Action plan, time line & deadline sa stanu relatívnym pojmom počas pracovne hu procesu a stanu opäť dôležitými maximálne 24 hodín pred očakávanou uzávierkou. Možnosti sú rôznorodé; 1. Nájdite si miesto v spoločnosti s výlučne európskym/americkým managementom, 2. Prispôsobte sa, berte to zľahka a zachovávajte chladnu hlavu a hlavne zmysel pre humor. Bavte sa a zbierajte perly pre vnúčatá. 3. Choďte domov k mame.
Prečo som tu? Prečo by ste mali prísť? Lebo je to iné. Pretože domov k mame sa dá prísť kedykoľvek, no čím sme starší, tým je nám ťažšie nazbierať odvahu a spraviť niečo... iné. Prísť do krajiny, kde väčšina veci funguje naopak, život je tak trochu tranzitný, pretože väčšinu ľudí tu žije zopár rokov a potom sa vrátia domov alebo idú ďalej. Pretože je tu veselo, skôr komiks ako komédia a pokiaľ ma človek zmysel pre detail, veľa sa nasmeje. Žije sa rýchlejšie, veľa veci v krátkom čase. Možnosti, novoty. Je tu slaná voda, veľa slnka a sushi take away. Žijeme tu a vieme, že Bin Ladin je stavebná spoločnosť, to druhé nás až tak nezaujíma. Je tu tak ako všade inde - tak ako si to zariadime.
Ach, také čosi !
Píšem z lenivosti. Píšem, pretože nemám čas a charakter odpisovať individuálne na to množstvo e-mailov, ktoré mi chodia cez tieto stránky. Píšem, pretože niekedy ma tie listy pobavia, cítiť z nich milotu a úprimnosť a ja sa snažím niečo vybaviť. Píšem, pretože i keď ma niekedy tie listy pobavia, cítiť z nich drzosť a prílišnú priamočiarosť a mňa ide rozhodiť. Takže len v skratke. Chcete pracovať / žiť / milovať / smiať sa / jest / modliť sa / ráno vstávať / umývať si zuby / plakať od žiaľu / sadiť kvety / čistiť topánky / ľutovať chudobných či samého seba / nadávať na počasie / nadávať na svoju hlúposť / opekať krevety / krémovať si ruky / obľúbiť si červenú farbu / počúvať rádio / stáť v zápche / telefonovať mame / nadchnúť sa nad kvitnúcim oleandrom či zosmutnieť pri správach v Spojených Emirátoch? Arabských?