Film Traja králi, ktorý bol natočený v roku 1999, sa odohráva v Iraku behom vojny v zálive. Skupina amerických vojakov sa rozhodne ukradnúť veľký objem zlata a dostanú sa pri tom do skutočne komplikovanej situácie plnej drámy, vojenskej akcie a tak trochu aj komédie. Sme armáda USA, všetko zabavujeme, všetko je naše a vy nemôžete povedať ani slovo. Napadlo ma aplikovať, teraz už mužov z obrázku, do fiktívnej krajiny s názvom Slovakistan. Aby to bolo spravodlivé, všetci majú rovnaké podmienky a prostredie.
Z histórie: Slovakistan vznikol v roku 1993. Je jednou z najmenších a najmladších stredoeurópskych republík. Slovakisti patria k početnej historiskej skupine, ktorá takmer vždy drela na ostatné národy. Z oblastí rodov a kmeňov sa postupne vytvorili autonómne regióny, v jednom sa pestovali uhorky a v druhom zemiaky. Ako to už v histórií býva, vždy sa v utláčanej skupine nájde pár odvážnych, ktorí tvoria dejiny. Táto novovzniknutá krajina je bohatá aj vďaka skúsenostiam, ktoré národ predával (alebo kradol či kupoval) z generácií na generácie.
Tento trend pretrváva dodnes.
Politické formovanie: Od polovice dvadsiateho storočia sa začal na území budúceho Slovakistanu formovať útvar bojovníkov za mier a prosperitu tzv. červených tvárí. Vtedy sa začala rozvíjať aj kultúra, obchod, baníctvo a výroba tankov. Keďže boli niektorí obyvatelia priveľmi rozpašmaní, vstúpili v polovici roku 1968 na toto územie vojská spriatelených krajín, aby sa spoločnými silami prekročil plán v boji proti buržoáznemu pluralitnému systému vlády. Upevnilo sa tak politické postavenie červených tvárí a formovanie mentality obyvateľstva mohlo pokračovať podľa predpísaných pravidiel.
Počas 21 rokov sa darilo udržiavať tento režim a kontrola myslenia pracovala dokonale. (Mnoho ľudí ovplyvnených týmto systémom aj v súčasnosti existuje na vysokých politických a manažérskych postoch v Slovakistane. Sú to akýsi kontrolóri myslenia. Tieto funkcie sú veľmi vážené medzi tunajším obyvateľstvom.) Boj proti západnému imperializmu ale začal slabnúť... Najmä kvôli trhlinám, ktoré vznikali okrem iného aj vďaka modernej vede a technike. Rádiový signál prekračoval hranice, zahraničné výrobky boli oveľa kvalitnejšie, dokonca mali aj viacero farebných prevedení.
V roku 1989 nastal zvrat - ovplyvnili ho občianske tváre. Už nestačil chlieb a hry. Nastalo obdobie samostatného uvažovania a túžby po slobode. Počas nasledujúcich štyroch rokov sa krajina zmietala v politickej horúčke. Nakoniec prišlo vyzdravenie a vznikli dva samotné štáty. Čechistan a Slovakistan.
Fidel Castro sa dostal k moci ako revolucionár, keď sa mu úspešne podarilo rozbiť snahy o ucelený štát. Hneď na začiatku vlády v Slovakistane predbehol západné krajiny a uvalil embargo na dovoz niektorých výrobkov. Súkromné podnikanie nebolo potrebné - štát sa totiž dokázal prostredníctvom jednej zdravotnej a sociálnej poisťovne postarať o všetkých. Každý malý chlapec sníval o tom, ako bude predávať v zelovoci, alebo bude holičom či taxikárom. V zásade sa obchoduje len s Čínou. Širokorozchodná trať síce nebola postavená, ale vďaka Váhu bolo pomocou systému plavebných komôr vybudované veľké prekladisko tankerov v Žiline. V hĺbke desiatich kilometrov tam našli ložisko ropy a plynu.
Internetová komunikácia je obmedzená. Na Lomnickom Štíte sa nachádza jediné peeringové centrum s pripojením Dial Up. Vďaka nemu je možné kontrolovať Facebook statusy obyvateľov Slovakistanu, keď sú na zahraničnej dovolenke v spriatelených krajinách východného bloku. Veľké mestá, predovšetkým La Bratislava, sú ale posiate zachovalými kultúrnymi pamiatkami s nevyčísliteľnou hodnotou. Akýkoľvek prejav proti režimu je tvrdo trestaný. Tlač je vydávaná a kontrolovaná štátom. Vydavatelia pamfletov a letákov sú zatýkaní a zavretí v Sučianskom detenčnom ústave. Celkovo je v krajine 25 väzníc, v každom väčšom meste. Atómové bomby sú v stráženom vojenskom území Tatry.
Hugo Chávez bol červená tvár už od narodenia. Jeho indiánsky rodokmeň mu dal všetky predpoklady na to, aby bol Slovakistan socialistickou krajinou. Nenávisť voči bohatým vrstvám a veľkým korporáciám priniesla domácu výrobu zbraní do každého mesta. Stredná trieda sa má vynikajúco, tí pod nimi bývajú v getách popri širokorozchodnej železnici, ktorá je štandardným druhom prepravy. Komunikácia cez počítače je nepotrebná, sú zakázané akékoľvek hry. Nedávno začali rozsiahle sociálne reformy známe aj pod názvom E.T. plán. V tomto štáte je kriminalita držaná na uzde. Každý policajt má samopal AK 47.
Vzťahy s okolitými štátmi sú komplikované najmä kvôli elektrickým plotom na hraniciach. Priechod je iba jeden - v Užhorode. Sloboda tlače je o čosi voľnejšia, je tu dokonca opozícia. Existuje desať kanálov STV, ôsme z nich opakujú prvé dva. Prvé dva vysielajú opakovanie z minulých rokov. Domáca tvorba pozostáva výhradne z telenoviel. Po krajine je množstvo záchytiek. Rozmáhajú sa ale drogy a pašovanie tovaru. Chávez uvažuje nad tým, že ich zakáže. Najskôr sa ale musí zbaviť závislosti od koky. Krajina má svoju nezabudnuteľnú krásu a najmä historickú hodnotu... A tiež opozičné gangy.
Róbert Fico je z tratičnej rodiny. Žiadni zbohatlíci. Kvôli upadajúcej kvalite myslenia na území Slovakistanu sa rozhodol prejsť do politiky. Jeho záchranný plán neživila ani ropa, ani indiánske kmene. Fondy získal z darov a podnikateľského prostredia, čo je v priamom rozpore s predošlými osobnosťami. Slovakistan je pod jeho vládou plný demokracie. Dokonca dosiahol výrazný pokrok v integrácii s imperialistickými krajinami. Problémom sú ale jeho spolupracovníci - červené tváre. Slobodná tlač priniesla stovky informácií o možných podvodoch, ale ani jeden z nich nebol oprávnený. Tlač klame, ale je v zásade neškodná (verejnosť rýchlo zabúda), preto nie je potrebné otvárať detenčný ústav. Vymožiteľnosť práva je slabá, to je ale kvôli tomu, že ľudia si to nemôžu dovoliť. Pravda je luxusným artiklom. Pravda je to, čo povie strana.
Občania krajiny môžu slobodne cestovať, vybrať si profesiu, učiť sa cudzí jazyk a dokonca majú aj povolený internet. Komplikáciou je to, že nie je za čo cestovať a internet má desaťnásobné ceny oproti zahraničným krajinám. Azda pomôže regulácia. Školstvo je dlhodobo poddimenzované. Vzdelaní ľudia totiž spôsobujú v krajine problémy a spory. Kultúra neexistuje. Uvažuje sa nad 24 hodinovým pracovným časom, aby boli splnené požiadavky Kórejských a Čínskych tovární. Veda a výskum nie sú potrebné - vieme si ich predplatiť. Darujeme teplý vzduch. V rámci šetrenia centralizujeme. Narodeniny juhokórejského prezidenta Roh Moo-hyun sú štátnym sviatkom. Opäť vyrábame oranžové tatrovky pre deti a na obrazovky sa vrátila Majka z Gurunu.
Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť - kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. (George Orwell)
