V posledných mesiacoch som ako občan tohto štátu čelil viacerým situáciám v oblasti biznisu, politiky, médií a PR. Každý sa zaujíma o realitu, no málokto hľadí dopredu. Ľudia sa utápajú v chaose systému a infekčnej hospodárskej krízy, ktorú spoznali cez televízne obrazovky. Firmy prežívajú úpadok biznisu a osobnosti zas úpadok morálky. Vždy som veril silným osobnostiam, ktoré dokázali výborným príhovorom postaviť davy a ponúknuť nádej lepšej demokracie. Kde sú tie osobnosti, ktoré prilákajú desaťtisíce ľudí na námestie bez platenia? Nikto taký okrem komunistov tu ešte nebol. Naposledy sa tomu priblížil jeden bicyklista želežničiar, ale tiež už má rôzne defekty. Nie je úspech mať na mestskom mítingu dvesto ľudí, to je výsmech. Tí čo dajú hlas, ani nevedia prečo ho vlastne dali. Pravdepodobne to je len tak, z dočasného presvedčenia o menšom zle. Rôznofarebných hráčov sa tu vystriedalo niekoľko. Hrali len za peniaze. Prichádzajú a odchádzajú. Niekoľkokrát som to mohol vzdať a nevoliť. Vždy tam bola malá nádej, že príde niekto a odkryje pravdu bez toho, aby sa bál o život. Namiesto toho som videl len ľudí skrývajúcich sa za vlastné zvratky, ktoré vypustili do mediálneho priestoru.
Stáť si za svojim je riskantné
Pri úlohách, ktoré som dostal na starosť, som musel vždy myslieť dopredu. Vždy som sa snažil udržiavať moju hladinu čestnosti a poskytovať maximum pre dosiahnutie najlepšieho výsledku bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom ublížené ostatným. Takto to ale nefunguje. Vyhrať nemôžu dvaja. Problémom našej spoločnosti je, že vyhrať chce každý a najlepšie okamžite. Moje motto "som pomalý, aby som zachránil rýchlych", sa skutočne naplnilo. Väčšina spoločností koná neuvážene, rýchlo a ženie sa za ziskom, práve tu vznikajú najväčšie chyby v riadení systému. Je problém dodržať slovo - u politikov2.
Ako chutí moc v top manažmente
Pre dosiahnutie osobných cieľov sú ľudia schopní prekročiť hranice ľudskosti, etika nie je, verejné zdroje sú len bezodným mešcom. Ale bezodný mešec neexistuje a život je tiež len jeden. Vždy existujú podmienky vhodné pre vznik obchodu. Ak sú splnené obchod sa uzavrie. Ak nie sú podmienky, treba ich vytvoriť, vymyslieť, prekryť, dokresliť... taký je biznis v politike. Už nie činy, ale slová určujú budúcnosť. Ľudia sú ochotní platiť za to, že nebudú musieť riešiť, konať a mať starosti.
Obchodujete na zamrznutom jazere s ľudmi, no nepoznáte hrúbku ľadu pod nimi. Ani ten najlepší politik nepozná celú pavučinu. Aktuálna gorila je len smiešna prikrývka, ktorá bude rezonovať ešte niekoľko dní, kým ju médiá neuložia k spánku. Skutočne tak bažíte dozvedieť sa výsledok niečoho, čo už dávno viete? Za akú cenu ste ochotní získať informácie, ktoré nezmenia minulosť, keď o budúcnosť sa nestaráte. Niektorí z politikov si myslia, že dokážu zmeniť systém k lepšiemu. Nedokážu, nezávisí to od nich. NRSR nie je miesto pre projektové riadenie a cibrenie zákonov k dokonalosti na uspokojenie občanov. Vláda je vlakom pre chamtivých biznismenov. Po nastúpení vyskakujú len neprispôsobiví. Môžete byť sebelepší, stiahne Vás to. Budete sa musieť rozhodnúť. To zistila aj premiérka, videl som to na jej ťažkých viečkach.
Život obyčajných a liga výnimočných
Denne dochádzajú do práce, alebo nepracujú a majú svoj svet. Zobuďte sa, je 14% nezamestnanosť! Keď nám Sporiteľňa stopla platby cez internet, konali sme okamžite. Dotklo sa to nášho biznisu priamo. Problém nezamestnaných sa nás priamo netýka, ale vplýva na rast HDP a na to, či sa budeme mať dobre. Tak chceme sa mať dobre, alebo nie? A čo pracovné úspechy? Niektorí sa zlepšujú, iní stagnujú, či upadajú. Sila masy bude vždy určovať krok, no nemôže byť zachránený každý. Je zbytočné tlačiť pred sebou tých, ktorí o to nemajú záujem. Z kola vypadnú sami, možno dostanú šancu vrátiť sa. Desať rokov riešime rómsky problém, ale nikto nepovedal: dobre ideme na to a takéto budú výsledky. Viete prečo? Čo chcú združenia na ochranu problémových komunít a sociálnych podnikov? Aby boli s týmito ľuďmi problémy - inak nedostanú peniaze z EÚ a nezarobia si. Domnievam sa, že niektoré projekty boli len vyrobené pod zámienkou pomoci, ale financovala sa nimi súkromná výstavba a dovolenky.
Stretol som sa s opatreniami, ktoré riešia 1% problémov, no zasahujú všetkých. A spravia to znova. Nie je čas na analýzu, efektivitu. Existuje liga výnimočných - Jobs, Murdoch, Buffet, Gates, Tata... nikto z nich nie je Slovák. Baťa by sa nepotešil, keby videl svoje predajne s odutými predavačkami, ktoré vo svojej práci nevidia budúcnosť. Naši manažéri dosahujú podpriemerné výsledky, no správaním sa radia k výnimočným. Viete ako sa dá zničiť schránka? Nástražným výbušným systémom. Ľudská schránka plná podvodov a klamstiev - asi to nebolí dušu, keď sa to berie takto. Niektoré pocity nechcem poznať. Je lepšie nestretávať sa s potenciálnymi schránkami. Dnes sú v móde mediálne tlaky, proti ktorým bežní ľudia nepoznajú ochranu a rozsypú sa pri prvom verejnom vystúpení tak ako Galko. Keď dobre zarába, mohol si dovoliť komunikačné školenie.
Buď sloboda, alebo hmotné hodnoty
Pre tých, ktorí získali slobodu z otroctva je tento pocit viac ako zlato. Ale kde končí a začína sloboda občanov Slovenska? Žijeme v demokratickej krajine? Sme riadení skorumpovanými inštitúciami, či firmami, ktoré expandujú aj za cenu absorbcie ľudskej dôstojnosti. Ženy nemôžu ísť na WC, pretože cez linku by prešlo 300 nedorobkov. Zamestnanci často nedostávajú možnosti na pokojné a voľné chvíle s rodinou a na plnenie svojich snov. Keď sa o kultúrne zážitky nedelíme v divadle, ale pri prístrojoch, ktoré nám namotávajú v hlave klbká, prečo tak strašne bažíme po slobodnom myslení a možnosti rozhodovať? Táto spoločnosť sa nedostala z rakoviny, ktorá ovplyvňovala myslenie v minulosti. Každá manipulácia spôsobuje motýlí efekt a metastázy stále ožívajú. Aké jednoduché je u nás manipulovať verejnú mienku. Potrebujete stlačiť len on air, Amen.
Konflikt je to, čo nás ženie dopredu
Snahou dynamicky rozvíjajúcich sa osobností a firiem je vyvolanie konfliktu, ničiť konkurenciu, ovplyvňovať, meniť podmienky. Vykonať niečo bez konfliktu a porušenia pravidiel je priam nemožné. Môžete vyhrať každé verejné obstarávanie a keď príde čas odovzdania kvalitného diela stiahnete sa na Seychelly. Firmy sa verejne priznávajú, že nadhodnocujú pre štát ceny! Oberajú kamarátov svojich detí len preto, aby si mohli dovoliť lyžovačku vo Švajčiarsku. Keď už berú naše peniaze, môžu ich nechať v biznise na Slovensku. Lekár vypíše lekárovi PN aj keď vie, že nie je chorý. Mýtnici spustia systém, ktorý nefunguje... Za všetkým sa však skrýva konflikt. Túžime ho vytvoriť, ale nechceme ho riešiť. Koľko ľudí si stojí za svojimi hodnotami a skutočne premýšľa, akým spôsobom jeho konanie zasiahne ostatných? Aj ja som na istý čas poľavil - až som prišiel na to, že akýkoľvek komplikovaný problém sa dá vyriešiť len dvoma slovami - áno a nie. Mnohokrát som mal pokušenie zneužiť iné zdroje a prostriedky na dosiahnutie mojich cieľov. Neurobil som to a predišiel som tak mnohým konfliktom. Je to super pocit, keď viem, že niečo je moje, lebo som na tom dlho pracoval, nie preto, že som to ukradol.
Keby bol štát firmou, potrebuje manažérov a nie ľudí z davu, ktorí vedia občas niečo vykríknuť. Nevedia a nechcú prijať zodpovednosť za svoje vyhlásenie. Stále mi tu chýba jedna politická strana, ktorá by to vedela zabezpečiť. Ale dnes je problém dodržať slovo.
