Mišo býval v rodinnom dome s rodičmi a bratom. Chodieval som k nim na návštevy, behali sme po horách, na huby, na turistiku, mali sme veľa zábavných príhod...
Naše cesty sa rozišli na konci základnej školy, prijali ma na gymnázium a Miša na strojárske učilište, neviem prečo, ale vybral si odbor bez maturity, vraj si potom spraví nejakú nadstavbu. Bolo to jeho rozhodnutie a pravdupovediac som sa do toho ani nestral. Naďalej som však chodil za ním a behávali sme po vonka. Približne v mojich štrnástich rokoch som si všimol, že začínajú mať doma určité rodinné problémy, otca mu prepustili z práce a ten odvtedy začal doma páliť alkohol a chodil kade tade. Mišo na učilišti neexceloval no ukončil ho bez problémov. Bol som ním skoro ako rodina, s jeho rodičmi sa veľmi dobre poznám, občas ma pozvali na obed, hrali sme karty, šach...
Neviem, čo sa stalo, ale posledné roky si Mišo začal vyberať zlú partiu, chodievali na víno, občas marihuana... možno na tom malo vplyv aj rodinné prostredie. Rodičia predali dom, presťahovali sa do trojizbového bytu a užívali si peňazí. Kupovali nezmyselne luxusné veci (aspoň v ich situácii). Povedal by som, že ich ovplyvnilo to množstvo peňazí, čo získali za dom – nevedeli čo s nimi. Postupne však všetko minuli a museli prejsť na ubytovňu s nižším nájmom. Tam býval s nimi aj Mišo, raz s mamou, raz s otcom, podľa toho, kto bol doma - podvádzali sa totiž navzájom.
V tej dobe sme sa už často nestretávali, každý z nás mal iný život, iné prostredie... Miša som stretával často opitého s pochybnými kamarátmi. Určite v tom mala prsty aj marihuana, dostal sa do prostredia, kde sa fajčila a tam veru nenašiel nič pozitívne. Ešte stále mal však možnosť rozhodnúť sa, zmeniť životné návyky... oslobodiť sa od toho prostredia. Raz som ho videl na zastávke mhd, mal pozašívané líce, vraj ho uhryzol pes, hneď sa mi to nezdalo. Kamarát mi neskôr povedal, že keď sa opil, bol dotieravý ku babám a dostal nakladačku, nebolo to prvýkrát...
Naposledy, keď sme sa stretli, popíjal lacné víno (jablčné - liter 9 korún) s kamarátmi pred vchodom na sídlisku. Stál som oproti nemu a keď sa chcel napiť poriadne som mu drgol do fľaše – oblial sa a jeho kamaráti sa mu smiali. Povedal - keby si nebol môj kamarát, tak ťa zmlátim. Moja odpoveď bola však neočakávaná, a nie všetci okolostojaci ju pochopili – keby si nebol môj kamarát nechám ťa to dopiť.
Keby trochu chcel, mohol sa nad tým zamyslieť, snažili sme sa mu dohovoriť, poradiť, miliónkrát som mu opakoval aby si našiel robotu, chceli sme mu aj niečo vybaviť - nemal záujem, jeho téma je len víno. Pokúšal som sa analyzovať jeho situáciu, prečo vlastne sa dostal do tejto situácie - najväčšiu rolu na tom zohrala partia na strednej škole...
Mišo má však vážny problém, je lenivý do roboty. Brat mu pracuje v Česku na stavbách a slušne si zarobí. Pred týždnom ma kamarát zastavil s prekvapujúcou správou, či vraj viem, že sa Mišo presťahoval s mamou do bytovky, kde sú tie naozaj biedne sociálne prípady v meste, nemajú na nájomné a v bytovke platia len 900 korún mesačne za dve izby. Terajšie miesto, kam sa presťahovali je posledné, ktoré môžu uniesť finančne, mama mu pracuje ako predavačka a brat sa nestará, pracuje v Česku a snaží sa byť sebestačný. Mišo nieje prihlásený ani na úrade práce, už sme ho viackrát prehovárali nech ide... nechcelo sa mu. V súčasnej situácii už neviem, či je vôbec možná náprava na normálny život - má úplne iné myslenie, všetko mu je smiešne a do budúcnosti takmer vôbec neuvažuje.
Pravidelné užívanie marihuany a alkoholu si vyberá svoju daň na len 21 ročnom mladíkovi z Martina, zrejme sme sa málo snažili pomôcť mu, keby sa to dalo zmeniť...
