Mestá do 60 000 obyvateľov - niekto by sa mohol nazdávať, že tam sa dajú problémy vyriešiť rýchlejšie a jednoduchšie. Človek tu získa rýchlejšie prehľad, zástavba nieje taká rozľahlá a niektoré časti si prebehneme za 15-20 minút.
Problémy v súvislosti so životným prostredím, ktoré pretrvávajú už roky :
Chatové a rekreačné oblasti, sídliská, okolia ciest - odpady, malé skládky. Väčšinou na jar prebiehajú na sídliskách dobrovoľné brigády (no ľudí to zväčša rýchlo prejde, keď sa brodia vo výkaloch vlastných psov). Vo štvrtiach s rodinnými domami mesto zabezpečuje veľkokapacitné kontajnery, no tam sa vždy objavia odpady ktoré sa dajú využiť aj ináč, prípadne by tam vôbec nemali byť (vetvy zo stromov, pokosená tráva, listy, priemyselné odpady - oleje, akumulátory, bežný recyklovateľný domový odpad). Stačilo by ak sa cez mestský rozhlas občania upovedomia : "V ten deň budete mať k dispozícií toľko veľkokapacitných kontajnerov tam a tam. Prosíme vás, aby ste tam vyhadzovali len tieto odpady..." A dať ku každému kontajneru kempovať jedného brigádnika (napríklad aj študenta) za pár korún, ktorý bude sledovať dodržiavanie vyhadzovania odpadov. Kontajner bude na mieste len jeden deň cez víkend, v mestskej časti nebudú iba dva ale napríklad šesť.
V USA majú v niektorých štvrtiach špeciálne postavené otvorené malé objekty ktoré slúžia na odkladanie starých vecí - nábytok, elektronika a pod... u nás ak chcete niečo recyklovať musíte to v niektorých obciach priniesť na mestský úrad. Vo väčších mestách zaniesť priamo do predajne a robiť si problémy s odvozom.
Niektorých ľudí nieje možné stále poúčať, záleží to od výchovy a subjektívneho ega. Riešením by azda mohlo byť vytvorenie nových skupín aktivačných pracovníkov. Tieto sú skoro v každom meste, ale ako sme mali možnosť vidieť i v médiách - nie všetky sa naozaj "aktivizujú" alebo sa objavujú v teréne naozaj len občas. Zlyháva teda organizácia za ktorú je niekto zodpovedný. V zahraničných mestách problém čistenia ulíc, odpadov riešia mestské služby a na to špeciálne vytvorené skupiny. Alebo každé ráno človek pred svojím domom, obchodom jednoducho pozametá - ale to je našincovi už moc proti srsti. Moja otázka teda znie, či naozaj je problém vytvoriť skupinu 20 tich aktivačných pracovníkov, ktorí budú nie raz za rok ale raz za mesiac chodiť po mestských častiach a zbierať odpady, zametať cesty a pod... Sídliská, mestské časti a priestory medzi nimi - sú zarastené burinou, ako keby sa zo dňa na deň vyrvali zo zeme a začali ich obývať ľudia.
Čierne skládky - odbor životného prostredia by mal monitorovať tieto lokality. Nieje však možné monitorovať a likvidovať niečo o čom nieje ani zmienka. Na vyhľadávanie a špecifikáciu týchto lokalít môže byť použitý aj konkrétny človek či skupina (dvaja postačujú aby im nebolo otupno). Môžu behať po celej lokalite mesta a zapisovať, fotiť, konštatovať... a mesto keby NAOZAJ chcelo, tak máme po takýchto obhliadkach koniec problémov s čiernymi skládkami (program nájdi a znič). Likvidácia skládky je drahšia, čím dlhšie sa v danej lokalite nachádza. Je možné nájsť aj vinníkov skládky - tie väčšie sa bežne nachádzajú v okolí rodinných domov a mestských častí. Pri bežných skládkach sa pod pojmom likvidácia považuje len vyzbieranie odpadov do plastových vriec a ich odvezenie, čo je lacná záležitosť priam stvorená pre aktivačných pracovníkov.
Sídliská a mestské časti majú veľké problémy aj s chodníkmi a parkoviskami:
Pravouhlé chodníky - za socializmu i dnes architekti väčšinou nemyslia na to kade ľudia chodia. Človek si vytvorí prirodzene najkratšiu cestu ktorá je niekedy naozaj len pár metrov mimo chodníka. A príde daždivé obdobie, zima, odmäk a máme perfektne zablatené topánky a nohavice len preto, že si prirodzene skracujeme cesty (veď čas sú peniaze). No a? Vari je problematické v niektorých oblastiach (nehovorím, že to je možné všade) vytvoriť naozaj priame spojnice prostredníctvom chodníkov? Alebo vysypať štrkom a lemovať nízkym obrubníkom? Centrá miest a sídliská vyzerajú niekedy ako na zemiakových brigádach - blato kam len človek dovidí (nehovoriac o parkovaní áut na trávnikoch, pretože také vychodené koľaje a preoraný celý trávnik pri hlavných cestách vždy oku lahodí). Jediným riešením je spracovanie návrhu, ktorý definitívne (naozaj definitívne) vyrieši vyššie spomínané problémy.
V menších zahraničných mestách sú tieto plochy perfektne upravené, chodníky precízne vybudované, okolie čisté. V krátkej vzdialenosti sa nachádza nízka zeleň, prípadne drvená stromová kôra...
Príklad z praxe :
Pri hlavnej ceste do Vrútok z Martina sa nachádza ubytovňa. Pred vchodom kedysi býval krásny trávnik a vedľa je široký chodník kadiaľ prechádza množstvo chodcov. Z trávnika samovoľne vzniklo parkovisko, autá ohrozujú chodcov ale i bezpečnosť cestnej premávky (niesu vytvorené výjazdy a tak narýchlo štartujú z chodníka pri autobusovej zastávke). Majiteľ pozemku je upozorňovaný na túto skutočnosť už roky. Keď som napísal článok pre miestne noviny, kde bol podrobný opis situácie, rozhodol sa že prijme opatrenia - tenké železné tyčky a retiazku. No samozrejme toto si človek ani nevšimne a tak keď sa pár ľudí "prevrátilo" na retiazkach, tak mu to vytrhali a situácia je rovnaká. Odvtedy však neurobil nič (ako aj ostatných 6 rokov). Navrhli sme mu, aby tam umiestnil betónové stĺpiky - tieto by však nastálo zamedzili vjazd autám na jeho trávnik (vedľa budovy má však postačujúce veľkokapacitné parkovisko) On sám i zákazníci sú však lenivejší - auto si treba pristaviť priamo pred vchod. Mestská polícia pokutuje "občas" tých čo stávajú na chodníku v týchto miestach - je to len bezúspešný boj. V súčasnosti čakáme, kedy niekoho "zabije" aby sa v danej veci niečo riešilo. Miesto teraz vyzerá ako pole neorané a človek aby nosil návleky, keď chce prejsť po chodníku (ak ho vôbec identifikuje).
Autobusové zastávky a odpadkové koše:
Vymenili nám tie staré zhrdzavené... Neviem z ktorého miesta planéty je návrhár ale zastávka má len 3 až 5 miest na sedenie, sklenenú stenu a reklamnú plochu. Sklá sú často porozbíjané a keďže je plocha steny dosť veľká, častokrát je sklo po celom okolí. No že tomu majiteľovi ešte nenapadlo vymeniť sklo za plastové tabule... Tento druh zastávky by som tipoval skôr niekam do Bruselu alebo inýchznámych miest, kde si to ľudia vedia vážiť. V tomto momente to je všakjedna z ďalších zbytočných investícií v našom meste. Odpadkové koše? Perfektná vec - menia sa každých pár rokov. Tie posledné majú podľa návrhára vychytávku : zvrchu popolník pre fajčiarov - mimo iného je to upchaté špakmi (minimálne) a kôš vzbudzuje veľmi pohoršujúci dojem.
Taká všeobecná otázka, pokiaľ neberieme do úvahy správanie sa niektorých ľudí, ktorí nás zasypávajú odpadkami, kde je chyba že mesto si s tým nevie poradiť? A nielen Martin ale väčšina miest. Nechcú, nemajú čas, nevedia zorganizovať program pre aktivačných pracovníkov... a čo teda vedia vyriešiť v rámci otázky životného prostredia?
Človek ide do zahraničia, do Nemecka, Francúzska, Chorvátska... a nemusia to byť ani rekreačné oblasti. Hneď si všimnete zmenu - ľudia sa tam všeobecne viac starajú o svoje okolie ako tu. A nieje treba vlastne chodiť po inšpiráciu ďaleko, všetko sa dá, aj estetická úprava celého mesta či mestskej časti, chce to len konkrétny projekt a chuť do práce (ale to asi naši kapitalisti nepoznajú).
Thionville - fotka z centra FR mesta, park, prostredie) - mesto má len 41 000 obyvateľov, verím tomu, že ak by sme podobný trávniček a kvietky naokolo chceli naprojektovať na nejaké podobné miesto u nás, štúdia, architekt a samotná tvorba by stáli desaťtisíce korún (ak nie viac). Pritom to zvládne zrealizovať pár aktivačných pracovníkov s odborným dozorom záhradníka za týždeň.
Z miest, ktoré som videl na fotkách, alebo som nimi prechádzal (v Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku) môžem konštatovať že ľudia si tam viac vážia životné prostredie a dbajú na estetický vzhľad a čistotu svojho okolia - pretože aj to udržiava turistov v ich mestách a v konečnom dôsledku to prináša aj zisk. Organizačné schopnosti a vytváranie nízkonákla- dových projektov je premnohých poslancov samospráv značne komplikované, preto sa tvár miestmení len veľmi pomaly. Postaví sa park pre deti za niekoľko miliónovkorún a za polroka sa zistí, že by to šlo aj za pár stotisíc... ak sapeniaze nepretunelujú, tak sa spláchnu... veď načo posudzovať veľkosťinvestície, keď vo výberovom konaní uspela firma s najlacnejšímprojektom.
Najlacnejším, ale voči čomu, komu?
