Vyrastal v Martine, spolužiak, kamoš... Po neúspešnom boji na strednej škole - automechanik s maturitou, teda vlastne definitívne bez nej, sa rozhodol že bude pracovať a žit sebestačne. S mamou sa nasťahovali do bytovky pre sociálne slabších, kde sa po predaji rodinného domu (posledné čo mali) konali takmer denne skupinové ožran partie.
Úvodom sa ťažko charakterizuje... človek, s ktorým som kedysi sedával v lavici a súperili kto spraví menej chýb v diktáte. Neviem kde vlastne nastala chyba. S tými čo ostali sme sa pokúšali preskúmať posledné šance Milanovej záchrany - on však nechcel. Odišiel na Moravu. 12 hodinová makačka bez rozumu - američan by to charakterizoval ako "human robot", zlá partia, privát, marihuana... Vyžije z peňazí ale tie neodkladá na jedlo. Mama navyše priespieva, medzičasom sa zlepšuje jej situácia bez syna. V podstate to je tak dobre že pracuje ďaleko od domova, príde domov spraví krik, alebo ani domov nepríde... len po peniaze sa staví z krčmy oproti bytovke - na vlak a tak. Cestuje 300 kilometrov bez rozmyslu. Minule sme ho stretli na zástavke. Hlasným krikom nás privolal a v horlivom monológu ma nepustil k jedinej otázke.
Zarobiť 20 000, minúť, prepiť... vyrobiť gan, sfajčiť sa do bezvedomia. Milanov životný cyklus. Miluje peniaze, má na to svoj názov - "strašné peniaze", v podstate to vystihuje do bodky.
Nedávno sa dotrepal do Martina, v podstate aj zabudol načo prišiel ale pochválil sa. "Z ničoho nič" sa objavil v Prahe, tam ho okradli a dostal nápad navštíviť Slovenskú ambasádu. Nemám doklady ani peniaze, potrebujem ísť domov. Ktosi mu šuchol 500 korún a poslal ho do prdele... dúfam len, že to nie je legálny postup. Nemám dôvod tomu neveriť pretože mi ukázal aj papierik s adresou a mapkou ako sa tam dostal. Vlastne sa prišiel do Martina pochváliť aký je macher. Myslel som len na to že si označím každý podstivo zarobený peniaz a ak ho nájdem v rukách takého človeka... tak, tak nič. Pretože tak to u nás chodí.
Je to spoločnosť, ktorá svojim vývojom a nezáujmom v jednotlivca tvorí takéto indivíduá. Začalo to zlou partiou... Nikomu netreba diktovať s kým sa má stretávať a čo má robiť. Keby sa však rodičia viac zaujímali o svoje deti Milan by nemusel byť teraz ľudským zombie, ktorý sa ochvíľu stratí aj v tom najskromnejšom dave.
