Našiel som prerobený rodinný dom s čerstvou prístavbou - penziónik pod lesom. Zastavil som sa reku či by nechceli propagáciu na internete. Zobrali vizitku - ozveme sa. Ubehli týždne, mesiace... polrok. Aj som zabudol na nejaký penziónik pod horou... Odrazu mi začal ktosi vyzváňať cez clirko. Veľmi nepríjemné počas pracovnej doby, nemal som sa ani komu ozvať späť.
Prvý víkend
Ranný sobotný telefonát mi padol vhod - to dvíham ako budíček. Na moje prekvapenie sa mladý ženský hlas predstavil ako vedúca penziónu a vraj či ešte robím stránky. Že hej... tak prídem. Stavba ostala v rovnakom stave ako pred polrokom, kachličky, plastové stoly a stoličky však už boli dokonale zničené a zasvinené od špakov majiteľov. "Ešte prerábate?" - nie, len nestihli vybaviť všetky papiere kvôli otvoreniu ubytovania a tak fungujú dočasne ako krčma. (zrejme len pre kamarátov)
Zišlo sa celé rodinné osadenstvo + blízky priateľ v plášti a okuliaroch z matrixu, ktorý bol zrejme nasadeným odborníkom pre kontrolu či netrepem. Samotná objednávka znela jednoducho - jedna stránka s príjemným a estetickým dizajnom, predpríprava na preklad do anglického a nemeckého jazyka. Ok. Dobre, rozmysleli sme si a prídem nabudúce.
Druhý víkend
Prišiel som v stanovený čas a na mieste bol jedine brat vedúcej, ktorý samozrejme nevedel o ničom. Kým sa zišli, preberal som s ním možnosti ubytovania. "Sme penzión pre 40 osôb, ale zmestí sa sem aj 60, stoly máme priestranné, izby veľké..." Začal uvažovať či nieje vhodné premenovať zariadenie na hotel, vraj aby sa stránka lepšie zaradila do internetu, hotely sú predsa známejšie. Zamrmlal som si a spokojne som pohmkával... Keď sme rozoberali dizajn, farby, fotografie prišiel blesk z jasného neba - "a nedala by sa tam dorobiť aj 360° kamera? A chceme aby si nás našli hneď na internete." Pohybujúci fotoalbum, animované obrázky, veľa fotiek... aj zaretušujeme niečo. Ok, to už ale neboli jednoduché veci a boli mi jasné, že sa o tom musela dozvedieť od odborníka v čiernom plášti. Samozrejme to malo byť zadarmo ako forma zľavy, lebo dnes každý dáva zľavy...
Fajn, pripravte materiály, texty, preklady... nadpisy a budem čakať na dodanie.
Prešli tri mesiace
Nespokojná vedúca sa ozýva v telefóne prečo nie je hotová stránka. Že dcéra je na vysokej škole a podklady nemá hotové - a to vari je môj problém? Po ráznom vysvetlení situácie z mojej strany sa pani upokojila a pozvali ma na ďalší meeting, kam som už šiel s "dovidenia" ponukou. Prešiel takmer rok od prvej návštevy a budova stále v rovnakom stave, navyše však boli ubytovaní kamaráti (zrejme na dlhšie obdobie). Neviem prečo som sa nechal ukecať a navyše sa im podarilo dokopať k definitívnej zmluve a dizajnu stránky. Zaplatila sa doména. S výberom adresy si nechceli poradiť a trvali na 20 znakovom komplikovanom názve, presvedčil som ich aby tam však nedávali slovo hotel, načo i vedúca poznamenala, že hotel je zrejme niečo väčšie.
O mesiac
Dizajn som spravil sám bez akýchkoľvek podkladov, preklopil na web a odoslal sms adresu. Odpoveď : "stránka nefunguje". Zišlo by sa mi Japonské štúdio nervov s porcelánom, pretože pani nevedela, že na prehliadanie stránok potrebuje aktívne internetové pripojenie, ktoré samozrejme v penzióne nebolo. Mimo dohody som im plne vysvetlil ako funguje internet, čo treba pre jeho obsluhu na pc a ako sa s tým pracuje. Dizajn im nevyhovoval. Prerábka. Neboli texty ani preklady. Už dávno som to bral ako bokovku a skôr ako pracovnú grotesku a preto som ani nechcel odstupovať od dohody, čakal som ako to bude ďalej.
O mesiac
V pravidelných mesačných intervaloch mi chodili správy a toto bola posledná... kvapka. Prečo nefunguje fotoalbum, nie je pripravený jazykový preklad (ako keby som to mal robiť ja). Fotografie vybrali jedny z najhorších, dokonca s retušou cez program Paintbrush vo Windowse pre detské omalovánky. Moja asertivita, ochota i loajalita klesla pod mínus. Do telefónu som im vynadal, že nebudem robiť pre idiotov a už dávno by moje služby prekročili rozpočet stanovenej dohody. Časť síce bola vyplatená ale z mojej strany i splnená. Stránku som im odporučil dokončiť s niekym iným a tým sa rozhovor ukončil. Zavolal mi ešte brat vedúcej a vyhrážal sa do telefónu, na čo som mu odporučil číslo 158. O deň samozrejme prišli ospravedlnenia a prosby...
Stránku neskôr sami zrušili a čo sa stalo s penziónom neviem... "Sú na svete veci nepostihnuteľné zákonom,
ktoré nám kradnú ten najcennejší majetok: čas." - Napoleon Bonaparte
