Zaujímam sa o rôzne projekty, ktoré sa týkajú hlavne oblasti školstva a taktiež ako žiak som sledoval aktuálne dianie okolo maturít. V priebehu rokov, kedy ministerstvo školstva riadil Martin Fronc som viackrát kontaktoval ministerstvo kvôli pripravovaným maturitám. Spracoval som teda kompletné pozadie (ako som videl a zažil situáciu protestov maturantov i po nich).
Ignorácia zo strany ministerstva školstva – koniec minis(š)trovania
Adresoval som na kanceláriu ministra oficiálny list elektronickou poštou, kde som ponúkol pomoc pri príprave reformy maturitnej skúšky. Ani som sa nečudoval, že žiadna odpoveď zo strany ministerstva neprišla. V liste som však okrem iného uviedol, že v podobe, v akej bola pripravená maturitná skúška nastanú problémy a že maturity roku 2005 určite nedopadnú dobre. Znepokojovali ma najmä reformy v učebných osnovách a neskoré ohlásenie novej maturitnej skúšky a jej zavedenie do praxe.
Z diváka spoluorganizátor – motýlí efekt v praxi
Pár dní po spustení písomnej maturitnej skúšky ma zaujali správy v médiách, že sa organizuje protest maturantov na celom Slovensku. V podobe ako sa ku mne informácie dostali som si bol hneď vedomý, že protest, či vtedajší štrajk, ako to niektorí nazývali, nemôže mať úspech, pokiaľ sa maturanti nezjednotia a nespravia spoločné požiadavky. A preto som sa rozhodol kontaktovať hlavnú organizátorku protestu Ľubicu z Trenčína. S mojimi skúsenosťami a poznatkami som sa ponúkol, že pomôžem pri organizácií a taktiež vystúpim na pódiu pred žiakmi s pár vetami... (btw bol som trápny , nemal som to dobre pripravené, v podstate moje prvé oficiálne vystúpenie pred takou masou ľudí). Keď teraz analyzujem všetky okolnosti protestu, ktoré uvediem aj v ďalších odsekoch bol to však dobrý krok zapojiť sa a osobne prispieť.
Petícia na odvolanie Fronca – hŕba premočených listov
V dni protestu som si všimol aj pobehujúcich žiakov, ktorí dávali podpisovať ďalším nejaké papiere. Bola to oficiálna petícia na odvolanie ministra školstva Martina Fronca. Ako som si hneď všimol a i počasie k tomu prispelo, niektoré hárky petície boli v nevhodnom stave a neobsahovali náležité údaje. Za môj podnet na opravu petície a doplnenie údajov, ktoré na nej musia byť (ináč je neplatná) som dostal vynadané, vraj to je v poriadku... Nuž a dnes leží petícia v niektorom šuplíku jednej žiačky a nikdy nebola zaslaná... Dnes vieme, že by aj tak nepomohla k výsledku... Ani organizovanie a rozosielanie samotnej petície nebolo správne, niektorí žiaci napríklad v Martine (čo som si odsledoval) nevedeli ani za čo sa vlastne podpisujú, veď hlavne, že sa niekam podpisuje...
Vznik študentskej rady stredných škôl – hurá na jahody
Hneď po protestoch prišli Ľubica z Trenčína a Zuzana z Košíc na nápad, že by mohla vzniknúť nejaká centrálna študentská rada, ktorá by v rámci Slovenska pracovala pre študentov a riešila ich problémy – prioritou vtedy boli hlavne maturity. Zapojil som sa teda ako spoluzakladateľ tohto združenia a tu sa začali aj moje problémy. Nezhody vznikli pri vzniku prvých stanov, ktoré sa prerokovali na prvých zasadnutiach v rámci krajov. Na zasadnutia boli pozvaní zástupci žiakov z takmer každej školy prostredníctvom elektronickej pošty.
Elektronická pošta a pozvánky – zástupcovia školských rád a riaditelia sklamali ste
Na zasadnutia som pozval zástupcov zo stovky škôl (za Žilinský kraj a Nitriansky kraj, ktoré som mal nastarosti a omylom aj za Trenčiansky kraj), prišlo ich napokon 23, na niektoré školy som nenašiel oficiálny e mail a teda som školy kontaktoval priamo telefonicky. Niektorí riaditelia nevedia svoj e mail, jedna pani si musela na to privolať sekretárku a druhá mi nadiktovala namiesto toho web adresu. Nech sa páči, komunikujme ! Nedorozumení síce bolo len pár, ale riaditeľ školy aby nemal základné poznatky o elektronickej pošte...
Stanovy – zmes myšlienok socializmu a mládežníckych organizácií
Stanovy spracoval Michal z Bratislavy, blízky priateľ Ľubice. Dovtedy som o Michalovi nepočul, ani som ho nevidel a odrazu bude aj zakladateľ nášho zruženia a vraj prispel svojim dielom k práci pre študentov, no áno, Michal (jasné nie ???). Stanovy boli napísané s chybami, ktoré nápadne pripomínali isté občianske združenie spolupracujúce so socialistickou internacionálou. Na zasadnutí v Martine za Žilinský kraj a Nitriansky kraj, ktoré som viedol ešte v júni 2005 sme podali teda pripomienky, ako sa neskôr ukáže neboli to posledné pripomienky. Nikto neakceptoval naše pripomienky až na maličkosti ako je štylistika v stanovách.
Z najdôležitejších by som uviedol zmenu sídla na nejaké centrálne, malo byť v Banskej Bystrici... no samozrejme bolo v Bratislave. Ministerstvo vnútra vrátilo registráciu späť. Registrátor Michal nemal ani základné poznatky o registrácií združenia. Sídlo sa teda zmenilo na Trenčín, na školu, kam chodila Ľubica.
Ako som neskôr zistil, riaditeľ školy ani nevedel, že tam sídlo je registrované. Žiadna zmluva, žiadne info zriadovateľovi o vzniku sídla, nič... Keď som sa ozval, bol som samozrejme najhorší a moje pripomienky boli prijaté ako „vyhrážanie sa“ a ničenie dobrých vzťahov.
Jar, leto, jeseň, zima... - na Slovensku niesu prieťahy len na súdoch
Mali sa registrovať ďalšie kraje /Prešov, Trnava, Bratislava/ Ľubica a Zuzana rozhodli už v júni bez môjho vedomia že zorganizujem stretnutie za Nitriansky kraj, veď z Martina to mám len na skok samozrejme... Namiesto toho si Zuzana z Košíc vybrala Banskobystrický kraj. No kde je v tom logika? A teraz, keď sme mali organizovať ďalšie zasadnutia chcel som pomôcť a pripraviť Bratislavský kraj, ale moja kontaktná osoba zlyhala a sám som to jednoducho nemohol zvládnuť, žiadna pomoc zo strany „vedenia“ neprišla, aj keď som ich o to žiadal. Prišli ďalšie interné zasadnutia a ďalšie námietky na formu stanov i chyby v nich. Typicky žiacke správanie, keď ste niekomu pripomenuli chybu - ohováranie na dennom poriadku. Radka z Martina, ktorá v tom čase bola predsedníčkou v Žilinskom kraji podala na môj podnet stanovy na kontrolu riaditeľovi školy, ktorú navštevovala. Chyby a nezmysly tam boli ... samozrejme. Medzitým som bol na stretnutí v Poprade, na stretnutí s predsedníčkou Slovenskej rady rodičovských združení, ktorá vystúpila na proteste maturantov v Trenčíne a odvtedy sme spolupracovali. Samozrejme mi odporučila, aby sme stanovy prerobili a označila stav, akým sa poberá organizácia študentskej rady za neúnosný, jednoducho sa to nemohlo dlho udržať. Bohužiaľ nebol som v pozícií, aby som mohol o tom rozhodovať. Jedine na zasadnutí v Martine na moju žiadosť v decembri 2005, keď už som bol naozaj nepríjemný ku zakladateľom sme si vysvetlili problémy v stanovách. Na moju adresu padlo pár posmeškov... aj sa hlasovalo. Stanovy som však presadil, dôležité zmeny... Sám tomu nerozumiem ako sa mi to podarilo.
Chceli pomôcť – menšina proti záujmu väčšiny
Na poslednom zasadnutí koncom roka 2005 i predtým ma podržal Peter (Banskobystrický kraj) a Radka (Žilinský kraj) Peter i Radka si uvedomovali vážnosť situácie a spolu sme vedeli, že stav, v akom rada vznikla a v akom pracuje (či skôr nepracuje už tomu bol vtedy rok) nemôže ďalej trvať.
Peter mi poskytol aj vyjadrenie o ktoré som ho požiadal v apríli 2006 :
Do ŠRSŠ som vstupoval preto, lebo ako organizácia zastupujúca bezbranných študentov sme za nich prebrali zodpovednosť. V takom čase, keď štát si s nimi robil čo chcel a nikoho sa nič nespýtal. Hovorilo sa o reforme školstva, ale jediné, čo sa zmenilo, bola maturita. To, že sa študent brodív oceáne nepotrebných informácií a poznatkov absolútne nepotrebných pre krajinu, ktorá sa v priebehu roka stane najväčším výrobcom automobilov v prepočte na jedného obyvateľa vôbec nikoho nezaujíma! Ale naše odborné školstvo, je schopné vyrobiť tak akurát záhradný traktorík, aj to bez kosy, lebo tam už by bol zložitý prevodový mechanizmus. Úroveň kvality nášho školstva je pre tých na ministerstve neznámy pojem. Hlavné je ale to, že na prvom stupni základných škôl, máme náboženstvo a etiku. Gratulujem. To fakt udrží investorov na Slovensku aj po vyčerpaní daňových prázdnin. ŠRSŠ mala tieto problémy pripomenúť veľkým pánom, ale ona namiesto toho sa brodila v problémoch vlastných. A ešte sa k tomu pridala mladosť- pochabosť niektorých jej členov, tak sen o správne spravovanom školstve sa rozplynul...
(výpoveď Petra, ktorý bol predsedom ŠRSŠ za Banskobystrický kraj)
Cítim sa trápne - drž hubu a krok
Počas roku som pripravil množstvo dokumentov, účastnil som sa rokovania na ministerstve školstva, kde sa diskutovalo so zástupcami maturantov (kde som viedol debatu, vyjadril sa pre TA3) o problémoch maturít (ktoré všetci dobre poznáme) Ja som pripravil požiadavky, argumenty, pripomienky ku novele zákona... nulová odozva. Od vzniku študentskej rady ma kontaktovalo množstvo žiakov a učiteľov, prečo nič nerobíme, čo sa s radou deje... aký je program, členské príspevky, sponzoring, bankové spojenia... nič som nemohol spraviť. Celý rok sme nemali členov, oficiálne konečné spracované stanovy, IČO, bankový účet... žiadal som o to štatutára Michala, neodpovedal. Jedine v decembri 2005 som dostal vynadané, že riešim problémy, ktoré majú občianske združenia bežne a že v priebehu pár rokov sa to porieši.
Súčasný stav – moja skúsenosť i ospravedlnenie
Počas roku práce v de facto neexistujúcej organizácii (ako koordinátor projektov v Žilinskom kraji som mal pripravený konkrétny program) som sa stretol s množsvom ľudí... zastupoval žiakov na ministerstve... vyjadroval sa pre médiá... avšak kvôli nulovej aktivite ostatných zakladateľov združenia rada nemohla aktívne pracovať. Pýtam sa teda, na čo ste radu zakladali, na čo ste študentom sľubovali, že im pomôžete, keď ste sa na nich vykašľali? A ja som len trápne odpisoval ľudom, čo ma kontaktovali „počkajte, máme určité interné problémy, čoskoro bude zasadnutie a začneme pracovať“.
Žiadne ďalšie zasadnutie už nebolo... organizátori protestov zmaturovali a tým to končí. Mohol som spraviť viac, bol som však uvedený do omylu, kde určitým ľudom išlo len o dokázanie si vlastnej osobnosti ale prakticky o nič viac.
Pochopenie Martina Fronca – jeden rok myslenia
Na záver dodávam, že na zasadnutí, kde som prezentoval spolu s ostatnými zástupcami žiakov naše požiadavky pán Fronc povedal, že bude rád spolupracovať s našim združením. Avšak už vtedy vedel, že nebude pracovať (asi sa vyzná), žiadal som ho neskôr aj o pomoc, neozval sa... ani žiadny pokus o spoluprácu nebol, samozrejme... ani sa mu nečudujem, na Slovensku je na reprezentovanie žiackych a študentských záujmov podľa mňa veľmi chabá základňa a i organizácie, ktoré pracujú by mohli dokázať oveľa viac, keby nedávali do popredia svoje osobné záujmy pred záujmom spoločenským a hlavne keby vedeli vystupovať v médiách a zastupovali záujmy žiakov a nie záujmy ich osoby alebo skupiny osôb.
S ministrom sme si dali pomarančový džús a tým to haslo... odstúpil sám z iných dôvodov...
Poznámka : viackrát som sa pokúšal kontaktovať zakladateľov združenia, avšak od januára 2006 som nedostal žiadne odpovede.
