Úvodom by som rád pozdravil kolegov z blogu. Od kedy začal systém Piano, tak som tento blog bojkotoval, ale prišiel som na to, že jedinú škodu som pripravil sebe. Takže v podstate volím inú cestu a rozhodol som sa pokračovať. Kým začnem o žurnalistike, rád by som vyslovil môj názor na Piano. Zaplatil som si ho len preto, aby som mohol diskutovať bez obmedzenia. Samozrejme, že je tu súkromné médium a podmienky si kladie svoje, ale nehrá mi to celkom so slobodou prejavu, lebo to cítim tak, akoby mi niekto povoľoval hovoriť len jednu hodinu do dňa a ostatné si musím predplatiť. Rozumiem, že ide o istú formu biznisu, ja by som to riešil inak. Viac sa do toho nejdem starať, len keby redakcia korigovala aspoň články z agentúr TASR a SITA, lebo niektoré majú ohromný nadpis, ale telo je o ničom, žiadna investigatíva, chyby, logické preklepy a podobne.
Študoval som na FMK UCM, ukončil som to ako bakalár. Bolo viacero dôvodov, o niektorých napíšem neskôr na blogu. Keď som riešil kvalitu štúdia s vtedajším dekanom Matúšom, tak sa spotil a musel si zavolať právnika. Vraj ja nemám právo posudzovať kvalitu štúdia, na to sú tu iné orgány. Ok, ale ja pracujem v oblasti médií a marketingu a očakával som, aby som sa naučil to, čo potrebujem pre prax. Podľa môjho trojročného zistenia som sa nenaučil pre moju prax takmer nič. Náklady na tento "kurz" Bc. boli okolo 4000 eur. Za to som mohol mať pár rôznych certifikátov, ktoré by mi slúžili viac ako titul.
Predmety na fakulte boli pomenované tak, aby súviseli s termínmi marketingu a žurnalistiky. Ale keď som to vyšiel a bol som v praxi, keby som nemal nejaké skúsenosti už predtým, zaplačem. 90% učiva bolo na memorovanie, testy, písomné práce, ústne skúšky. Potom boli semináre, kde sme pozerali film, alebo sme museli spraviť fotku, video a pod. A oddych a Mc Donald a domov. No a takto to šlo tri roky. Ak niekto chce vedieť, prečo som nezmenil školu, tak Vám poviem jednoduchý dôvod - pretože peniaze, práca, domov, (ex)priateľka a zázemie. To nie je úplne jednoduché len tak všetko nechať na pár rokov.
Pokiaľ mi to čas dovolí, pracujem na reportážach z oblasti vedy a techniky. Nezaoberám sa investigatívnou tvorbou, ale to neznamená že ju neviem robiť. Pravdupovediac nepáči sa mi, ako sa to tu všetko bulvarizuje, farmarizuje a pianizuje. Ale pozor, kvalita zaostáva veľmi ďaleko. A problém je v tom, že kvalita médií vplýva na masy a celkové postavenie spoločnosti. Ťahá to ku dnu. A špecializované portály, ktoré sa ešte ako tak držia jednoducho strácajú čitateľov, pretože väčšina rozhoduje o niečom inom. Ak už teraz nie je neskoro, tak treba s tým niečo robiť, lebo potom to už nepretlačíme.
No a prečo teda tí novinári zo škôl nič nevedia? Nemuseli robiť praktické úlohy. Čo sa naučili zabudli 5 minút po skúške a seminárne práce zapadli kdesi v polici. Riešme to.
