Externý študent je človek, ktorý väčšinou pracuje a tvorí HDP. Priemerný mesačný plat študenta do 25 rokov sa môže pohybovať okolo 17 000 brutto. Štát nechápe že výdavky a životné náklady sú tiež položkou. V aktuálnom stave životnej úrovne a ekonomiky je taký plat považovaný za nízky.
Stravné, elektrina a iné príspevky tvoria približne 4000 korún mesačne. Pre niekoho je možno aj toto ešte málo. Pravdepodobne má každý študent mobil, teda - 1000 korún z peňaženky. Internet je tiež nevyhnutný pre komunikáciu a sledovanie správ na univerzite.
Netvrdím, že niekto nezarobí viac - 20, 30
Nám štát radí zobrať si pôžičku - pekný farebný odkaz "zadĺžte sa !"
Cestujem do školy takmer každú sobotu a niekedy aj ten piatok, spolu 360 kilometrov. Tento semester som šiel presne 32 krát. Naštastie cestujeme viacerí v aute a tak ma to vyšlo len niečo cez 13 000. Samotný poplatok za semester má byť od 8 tisíc. Kto auto nemá, tak platí cez junior kartu od ŽSR 300 korún ( 9600 ) - a mešká ... trať sa opravuje a na vlaky nieje vždy spoľahnutie.
Naposledy som potreboval dať zapísať známku do indexu. Profesor má oficiálne vypísané konzultačné hodiny no kancelária je zamknutá. "Toto sa stáva bežne" - komentuje spolužiačka z vyššieho ročníka. Dohodli sme sa telefonicky a kvôli jednej známke sme mimo termín museli cestovať a zaplatiť 1200 korún za benzín. V priebehu semestra sa nám dvakrát preložil termín skúšky - informácia zo dňa na deň. Kto mal vybavenú dovolenku mal smolu. Mnohí z nás, ktorí neboli na internete a nečítali si správu na diskusnom fóre, o tom ani nevedeli a prišli zbytočne. A my ďalší cez pracovnú dobu a navyše NV. Ušlá mzda - 2x780 korún.
Poplatky, v ekonomike známe ako negatívne externality, ma stoja viac ako naše pripravované školné. Spolužiak sa sťažuje že profesora na prednáške ani nevidel, no asistentka je celkom milá. Profesori pracujú na troch fakultách po celom slovensku a to je predsa náročné byť všade.
Pred dvatsiatimi rokmi mohol byť dvadsaťročný človek inžinierom... dnes je to prvák či druhák. V konečnom dôsledku začne o pár rokov neskôr produktívne pracovať a tým aj štátu vytvorí menej HDP. Veď štát to vlastne chce... sám sebe umelo znižuje produktivitu. Mali by pre tento typ ekonomiky vymyslieť názov.
A riešenie? Najskôr zvýšiť úroveň výučby a kvality vysokých škôl až potom zaviesť po podrobnej analýze primerané poplatky. Ale na to už je neskoro a pomaly si zvykneme. Nepočul som ani o ŠRVŠ (Študentskej rade vysokých škôl), ktorá by organizovala protesty a hádzanie paradajok ako kedysi. Kto sedí v ŠRVŠ?
"Hodnotenie človeka má vychádzať z toho, čo dáva, a nie z toho, čo je schopný získať."
Albert Einstein
