Každému som adresoval oficiálnu ponuku na spoluprácu a predostrel im môj projekt. Niektoré firmy sa ani neunúvali odpísať, niekde ma aspoň pochválili, že pracujem na zaujímavej veci, ale keďže sa týkala školstva nevyplatí sa im do toho investovať.
Ponuku na spoluprácu som zaslal e mailom aj na slovenskú pobočku Microsoftu v Bratislave na moje prekvapenie sa po pár emailoch, ktoré som si dopisoval s public relations v Microsofte sa mi podarilo dohodnúť na oficiálnom stretnutí. Keďže milujem „cestovanie“ po Bratislave, rozhodol som sa spraviť si malú prechádzku a spríjemniť si slnečný deň. Od železničnej stanice som vyšiel na kopček ku hradu a odtiaľ po rôznych uličkách až na Dúbravskú cestu.
Na vrátnici som sa ohlásil, skontrolovali ma a poslali do kancelárií Microsoftu...
Dovtedy išlo všetko hladko. Mal som ešte čas... „Dáte si čaj, kávu“ ? Milé mladé sekretárky, hm... Približne o pol hodinu prišiel Lukáš Zima a Dalibor Kačmář, s ktorými som mal dohodnuté stretnutie. Sadli sme si spolu s jeho kolegom sami do malej zasadačky (vcelku príjemné prostredie) a predstavil som im môj projekt. Debatovali sme asi polhodinu - výhľady do budúcnosti, investície, vlastne všetko, čo konkrétny projekt musí obsahovať, pokiaľ má ísť na trh. Predostrel som im rôzne alternatívy, podnikateľský plán i moje nápady ako zladiť projekt s už existujúcimi riešeniami od Microsoftu. Ľudia s ktorými som rokoval naozaj videli do oblasti môjho projektu, čo som ocenil. Myslel som si, že ku mne pošlú len nejakého úradníka, čo ma rýchlo odbaví. Avšak ich reakcie boli i napriek tomu dosť povrchné, zdali sa mi ako keby len prednášali, ale v praxi vôbec nepracovali s inou technikou ako tou od Microsoftu a nesledovali flexibilitu trhu.
Dôležité otázky boli hlavne čo celý projekt stojí, aké môžu byť výnosy, aké sú výhody oproti konkurencii, avšak keď som im povedal, že konkurencieschopnosť je v tom, že určité zariadenia dokážem v rámci projektu vytvoriť lacnejšie, efektívnejšie a pridal som k tomu bezdrôtovú technológiu a slobodný software zdalo sa im to málo. Jednoducho povedané, pokiaľ je projekt o niečo lepší z pohľadu konkurencie a je aj lacnejší Microsoft do toho nepôjde a okrem toho Microsoft nikdy nový hardware vyrábať nebude lebo sa im to vraj nevyplatí. Tento postoj sa mi zdal veľmi subjektívny a určite zamestnaci, s ktorými som rokoval už nezastupovali pobočku ale skôr svoje záujmy.
Raz mi na jednej prednáške známy povedal, že pokiaľ by som chcel na trh dodať výrobok, ktorý bude lacnejší a lepší ako konkurencia ľudia to nebudú kupovať. Síce vtipkoval, ale niesom si taký istý, či nemal ozaj pravdu. Ono to v podstate pramení v ľudskej mentalite. Človek myslí - čo je drahšie musí byť vždy aj lepšie a kvalitnejšie. V tomto smere nabúrali naše myslenie hlavne „excelentne lacné“ výrobky ázijských tigrov alebo krajín špecializovaných na export lacných výrobkov do Európy.
V Microsofte to bolo inak, nevidím to ako problém výroby hardware, alebo menších výnosov z projektu. Ako som mal možnosť počuť, zamestnanci, s ktorými som rokoval pracovali na podobnom projekte z oblasti bol to Microsoft Class Server. A práve preto sa so mnou stretli. Videli vo mne konkurenciu, je to síce len môj subjektívny názor, ale pokiaľ by ste tam vdety sedeli, spozorujete tú iskriacu atmosféru. A tak začali jemné ale nie moc vhodné narážky z ich strany. Stretnutie sme rýchlo ukončili s tým, že keď budú na Slovensku mať nejakú akciu ohľadom ich produktu z danej oblasti určite ma pozvú a môžeme spolupracovať. Samozrejme som hneď vedel, že ma nikdy nekontaktujú a tak sa aj stalo. Dva roky som sledoval, či v existujúcom programe, ktorý dodáva Microsoft sa neobjavili moje prvky, avšak nemôžem to ani potvrdiť ani vyvrátiť. Veci, čo dodali do programu mohli napadnúť aj niekoho iného a nemuselo to byť práve to, čo som im povedal na stretnutí. Na projekte už nepracujem, vtedy som mal 18 rokov a pokiaľ by som sa dostal do situácie, keď by som mal byť na ďalšom podobnom rokovaní určite navrhnem nejakú formu zmluvy o obchodnom tajomstve (ešte pred rokovaním), pokiaľ by projekt neprešiel. Aby sa tak zamedzilo úniku informácií.
Pokiaľ si dnes chcete niečo patentovať, posudzovanie trvá rok, musíte si za to zaplatiť a to vôbec nieje všetko... Ľudia, ktorí niečo vymysleli a nemajú peniaze na realizáciu v dnešnej dobe nemajú takmer žiadnu šancu presadiť sa – buď Vás zožerie tiger, alebo účet v banke za papierovačky okolo patentu.
Paradoxom je, že keď som prednášal na konferencii Infovek v roku 2004 v Trenčíne o mojom programe a slobodnom software, len hodinu po mne prednášala Martina Barátová z Microsoftu (ktorá mi celé stretnutie v Microsofte vybavila) – jej téma bola licenčná politika Microsoftu pre školstvo. Deň na to prednášal Lukáš Zima o aplikácii Microsoft Class server a pritom vedel, že sa konferencie účastním no neozvali sa aj keď na rokovaní mi to sľubovali - stál vedľa mňa ani nie pár metrov, nevšimol si ma, možno krátka pamäť...
Odkazy :
Úrad Priemyselného Vlastníctva Slovenskej Republiky (poplatky, postup, info)
Konferencia Infovek 2004 v Trenčíne
