V roku 2008 som sa účastnil trojčlennej expedície Černobyľ 2008. Cez internet som našiel viacero zvedavcov a rozhodli sme sa spoločne podniknúť expedícu do zóny. Ľudí zaujíma súčasný stav elektrárne a chceli by ju vidieť ale reálne by nešli nikdy v živote. Mnohí majú obavy z radiácie - dávky rizika. Veľa z týchto obáv sú tvorené predsudkami. Nemožno poprieť fakt, že havária poznačila životy mnohých. Nemožno ospravedlniť prístup vtedajších úradov. Ale treba brať do úvahy, že ubehlo mnoho rokov na to, aby sa z Černobyľu prestal robiť strašiak. Dokazuje to aj meranie radiácie, ktorým sa zistilo, že v Pripjati je na mnohých miestach radiácia menšia ako na našom území. Od ekologickej katastrofy ubehlo len 23 rokov ale prostredie sa vracia do normálnych koľají. Polčas rozpadu rádioaktívnych prvkov je niekoľko tisíc rokov.
Mojim cieľom bolo zistiť, či sa Černobyľ stáva akýmsi skanzenom skazenej vedy a techniky.
Cez internet som sa spoznal s viacerými záujemcami o túto exkurziu a spoločne sme vycestovali na Ukrajinu. Vlastne po minulej exkurzii v roku 2008 ostalo ešte pár nadšencov, tak o účasť nebola núdza. Nebudem tvrdiť, že všetko bolo perfektné. Tento rok sme nenavštívili elektráreň a prezentačné centrum z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie. Oficiálne povedané. Neoficiálne nebudem pitvať dôvody prečo nás tam nepustili, no myslím si, že bloková dozorňa číslo 3 môže veľa povedať o faktoch k havárii, pretože priamo susedila s blokom číslo 4. Minulý rok som rozoberal filozofickú otázku, prečo operátori nevideli nadskakujúce olovené bloky z veka reaktora, ktoré sú vidieť priamo a jasne na čiernobielom monitore v blokovej dozorni. Vtedy ešte mohli reakciu zastaviť. Alebo prečo nebol nikto na reaktorovom sále (okrem jedného človeka, ktorý išiel oznámiť čo sa deje...), keď na každej smene vždy pracovali niekoľkí inžinieri, ktorí to tam kontrolovali.
Po príchode do Pripjate som bol mierne sklamaný.
Toto miesto, ktoré by malo vzbudzovať rešpekt a citlivo podávať tragickú históriu, sa mení na rádioaktívny skanzen. Množstvo vecí bolo priamo naaranžovaných na fotenie, priamo v kontaminovanom centre stáli dva turistické autobusy, osobné autá. Napĺňajú sa slová Gorbačova, ktorý po havárii zavtipkoval, že zarobia na turistoch. Spravil som teda len zopár fotografií a video, ale som nespokojný, pretože toto miesto stratilo povesť mesta duchov. Druhé zistenie oproti minulému roku bolo, že úroveň radiácie v Pripjati klesá !! Keď porovnáme polčas rozpadu rádioaktívnych látok a jeden rok, kedy som uskutočnil merania, je to zaujímavé zistenie. V budovách v Pripjati je vyžarovaná rádioaktivita menšia ako v rodinných domoch na Slovensku (u nás do 0,25 mikrosieverta za hodinu a v Pripjati v budovách okolo 0,2). V exterieroch radiácia kulminovala pri 2-3 mikrosievertoch vo vzdialenosti jedného metra od zeme, pri povrchu to bolo do 10 mikrosievertov. Laicky povedané, rádioaktivita sa prepadáva pod zem... môj sprievodca len poznamenal, že Zem si vie vyliečiť všetky choroby. Neviem presne určiť aké merania som mal v roku 2008, ale hodnoty, ktoré mi ukazoval rovnaký prístroj boli všetky všeobecne menšie na rovnakých miestach.
((cernobyl))
Aký vplyv má nízka rádioaktivita na život človeka?
Aké dlhodobé vystavenie je pre človeka bezpečné? To sú otázky na ktoré nie sú priame a dostatočné odpovede... Ľudia žijúci v elektrárni sa prispôsobili podmienkam a i sprievodca potvrdil, že naozaj nikto nemá dve hlavy a všetci sú v poriadku. Predsalen v elektrárni stále pracuje cez 2000 ľudí. A na projekte nového sarkofágu sú to ďalšie stovky. Mimochodom, na nový sarkofág je schválená dotácia vo výške 195 miliónov eur, ale je kríza... Sarkofág už má dávno po životnosti a želal som si aby nespadol, keď sme tam filmovali.
Keby spadol, mal by som najdrahší novinársky záber na svete.
Vo vnútri sarkofágu je veľmi prašno, je to ako dym ktorý stúpa z trosiek - to potvrdil sprievodca. Nebudem robiť paniku, že rádioaktívny materiál horí. Je to ako na smetisku ... tlak, slabý priechod vzduchu a rozpad látok tvoria teplo, ktoré môže zapríčiniť "prášenie a dymenie". V sarkofágu preto nainštalovali sprchový systém, ktorý je zásobovaný kontaminovanou vodou z kanála okolo celej elektrárne. Kanál je oddelený od iných riek a napĺňa sa len dažďovou a spodnou vodou. Keby sarkofág spadol, do okolia sa dostanú tony rádioaktívneho prachu, ktorý má naozaj silnú aktivitu. Na otázku, čo sa stane ak sa vybuduje nový sarkofág a ten starý vo vnútri imploduje sprievodca nevedel odpovedať. Možno bude už čiastočne rozobratý, alebo padne sám a uvidíme akým smerom zafúka vietor.
((fotogaleria))Pre správne zobrazenie fotky je potrebné po otvorení podržať tlačidlo Ctrl a točiť kolieskom myši.
Záverom pripájam linky na minuloročnú exkurziu kde som sa viac venoval filmovaniu.
