Jadrová elektráreň Temelín - reportáž z výmeny paliva

Videoreportáž z najväčšej elektrárne v Českej Republike.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Zavážanie palivového súboru
Zavážanie palivového súboru (zdroj: Ing. Marek Sviták)

V Českej Republike patrí Temelín od roku 2003 medzi najväčších domácich výrobcov elektrickej energie, kedy začal vyrábať elektrinu z oboch výrobných blokov. Minulý rok vyrobila juhočeská elektráreň 12,1 miliard kWh elektrickej energie. Toto množstvo by stačilo k pokrytiu spotreby na území Juhočeského kraja po dobu 34 mesiacov, alebo by zásobovalo 10 rokov všetky domácnosti v tomto kraji. Od roku 2000 vyrobil Temelín viac ako 82 miliárd kWh elektriny, čo by napríklad v Prahe stačilo na 13 a pol roka. Spolu s jadrovou elektrárňou Dukovany sa Temelín podieľa približne tretinou na výrobe elektriny z domácich zdrojov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jadrová elektráreň Temelín každoročne vykonáva plánovanú odstávku reaktora, kedy sa vymieňa jedna štvrtina paliva. Počas odstávky nás Ing. Marek Sviták, tlačový hovorca ČEZ a.s. JE Temelín, previedol areálom elektrárne, strojovňou a reaktorovým sálom. Projekt elektrárne počíta s dobou prevádzky 40 rokov. Vo svete je bežnou praxou, že elektrárne sú po posúdení reálneho stavu bezpečnostných komponent, najmä tlakovej nádoby, v prevádzke omnoho dlhšie, aj 60 rokov. Napríklad v USA bola životnosť najstarších elektrární predĺžená na 60 rokov.

Podobnou cestou chceme ísť na oboch českých jadrových elektrárňach. Samozrejme bude záležať na ich reálnom stave. Každých 10 rokov pravidelne žiadame SÚJB (Státní uřad pro jadernou bezpečnost) o predĺženie licencie. SÚJB hodnotí celú radu bezpečnostných a prevádzkových kritérii. Najvýznamnejším je stav tlakovej nádoby, ktorý zisťujú pomocou špeciálnych kontrol či defektoskopických skúšok vzoriek vybratých z aktívnej zóny reaktoru.“ – hovorí Ing. Marek Sviták.

O dostavbe JE Temelín nebolo zatiaľ rozhodnuté, rada odborníkov však predpokladá, že po roku 2015 začne Česká republika pociťovať nedostatok elektriny. Spoločnosť ČEZ podporuje úspory a rozvoj obnoviteľných zdrojov, žiadny iný bezemisný zdroj však doteraz nie je schopný vyrobiť potrebné množstvo elektriny. Jadrová energia je teda považovaná za najlepšie možné riešenie z hľadiska ekonomiky a ekológie. Z tohto dôvodu preto ČEZ zvažuje dostavať ďalšie dva pôvodne planované Temelínske bloky.

V júli roku 2008 sme podali na Ministerstvo životného prostredia ČR žiadosť o posúdenie vplyvu prípadnej dostavby Temelína na životné prostredie (tzv. proces EIA). Toto posúdenie aktuálne prebieha a je možné, že jeho závery poslúžia politickej reprezentácii ako jeden z podkladov pre rozhodnutie“ – hovorí Ing. Marek Sviták.

Elektráreň má dva tlakovodné reaktory typu VVER 1000 s inštalovaným výkonom 2x1000MW. Výrobné bloky sú rozdelené na reaktorovňu a strojovňu. Každý temelínsky reaktor je umiestený vo vnútri ochrannej obálky, ktorá sa nazýva kontajnment. Je to železobetónový valec vysoký 56 metrov, prikrytý guľovitou kopulou. Steny valca sú silné 1,2 metra a kopula je o desať centimetrov slabšia. Vnútorný povrch ochrannej obálky je pokrytý 8 milimetrov silnou vrstvou nerezovej ocele, ktorá hermeticky uzatvára vnútorný priestor a v prípade netesnoti primárneho okruhu bráni úniku nežiaducich rádionuklidov do okolia.

SkryťVypnúť reklamu

((reaktor))

Kontajnment je projektovaný na maximálny pretlak 0,49 MPa pri teplote 150°C. Reaktor pracuje na báze štiepenia uránu 235. Aktívna zóna je uložená v masívnej, pribižne 11 metrov vysokej nádobe s hrúbkou 193 milimetrov. Nádoba je navrhnutá na tlak 17,6 MPa pri teplote 350°C, ale prevádzkový tlak chladiva je udržiavaný na hladine 15,7 MPa, kedy voda pri štandardnej prevádzkovej teplote 320°C nemôže zovrieť. Reaktorom prejde za jednu sekundu 23,5 metrov kubických chladiva.

Aká teplota je v budove kontejnmentu za prevádzky?

Počas prevádzky sa teplota vo vnútri kontajnmentu pohybuje okolo 30°C. Tieto podmienky sú udržiavané pomocou cirkulačného vzduchotechnického systému. (tento je počuť na prvom videu)

Pri prevádzke reaktora sa do reaktorového sálu nedá dostať, prečo?

Kontajnment je poslednou barierou pred únikom rádioaktívnych látok do okolia elektrárne. Pre plnenie svojej funkcie je za prevádzky hermeticky uzatvorený a je v ňom udržiavaný mierny podtlak. Nie je projektovaný na obslužnú prevádzku, preto nie je potreba vstupovať dnu počas prevádzky bloku. Výnimkou sú kontrolné pochôdzky, ktoré sú prevádzané jedenkrát mesačne.

Pri núdzovom odstavení reaktora sa zaplaví celý kontajnment?

Pri rýchlom (havarijnom) odstavení reaktora sa nič nezaplavuje a bezpečnostné systémy sa nespúšťajú. Iba v málo pravdepodobných prípadoch veľkých únikov z primárneho okruhu sú pripravené k spusteniu tieto bezpečnostné systémy: piestové, vysokotlakové a nízkotlakové čerpadlá doplňovania primárneho okruhu, ktoré sú schopné doplniť do primárneho okruhu vodu s vysokou koncentráciou kyseliny boritej a stabilizujú tak stav bloku.

Podľa veľkosti poklesu tlaku v primárnom okruhu sa spustia aj pasívne hydroakumulátory (majú rovnaký účel ako havarijné čerpadlá spomenuté vyššie). Podľa nárastu tlaku v kontajnmente štartuje aj sprchový systém, ktorý ochladí vzniknutú paru a obmedzí namáhanie kontajnmentu. Voda z úniku či sprchovania kontajnmentu bude zvedená do špeciálnej nádrže na dne kontajnmentu a cez chladič sa vracia späť do primárneho okruhu – takto sa zaistí odvod tepla z aktívnej zóny. Tieto dôležité bezpečnostné systémy sú v Temelíne trikrát poistené na 100% napriek tomu, že k zvládnutiu nebezpečnej situácie postačuje len jeden.

SkryťVypnúť reklamu

((dozorna))

Palivo, ktoré je využité pri štiepnej reakcii, je oxid uraničitý s priemerným 3,5% obohatením uránu 235. Temelínsky reaktor rozštiepi denne približne tri kilogramy tohto paliva. Samotná štiepna reakcia prebieha v spodnej časti tlakovej nádoby, kde je 163 palivových súborov a 61 regulačných tyčí. Výška palivového súboru je 4,5 metra a tvarom pripomína šesťuholník. Samotný reaktor obsahuje 92 ton paliva. Každý rok sa vymení jedna štvrtina paliva, čo je 41-42 palivových kaziet. Na výmenu je využívaný zavážací stroj, ktorý sa nachádza nad bazénom s vyhoretým palivom.

Tepelná energia je odvádzaná cez chladivo – demineralizovanú vodu. Z reaktoru vychádza voda potrubím do štyroch parogenerátorov, kde sa energia odovzdá do sekundárneho okruhu. Tlak vody v sekundárnom okruhu je nižší a voda tak vrie a premieňa sa na paru, ktorá poháňa turbínu až na 3000 otáčok za minútu. Para, ktorá odovzdala svoju energiu, odchádza cez kondenzátory kde sa zrazí do kvapalného skupenstva. Chladenie kondenzátorov, kde sa pare odoberá kondenzačné teplo, je zaistené chladiacimi vežami, ktoré sú symbolom väčšiny jadrových a tepelných elektrární. Temelínska elektráreň prešla viacerými stupňami modernizácie a jej základnou koncepciou je bezpečnosť.

SkryťVypnúť reklamu

((strojovňa))

Celá konštrukcia jadrového zariadenia je digitalizovaná a prípadné poruchy sú odhalené okamžite v kontrolnej miestnosti. Medzi aktívnou zónou reaktoru a životným prostredím stojí niekoľko barier proti úniku rádioaktívnych látok, zemetraseniu alebo pádu lietadla. Dôležitým faktorom sú aj samotné fyzikálne vlastnosti reaktora, ktorý v prípade absencie regulácie potlačí štiepnu reakciu až sa zastaví. Zamestnanci elektrárne taktiež prechádzajú viacerými stupňami kontroly. Prvou je samotný vstup do areálu JE Temelín a následne sú to ďalšie kontroly pri vstupoch do technických priestorov elektrárne. Sú tu kontroly technického systému fyzickej ochrany a priechody cez dozimetrické zóny.

Napríklad pri výstupe z reaktorového sálu musia pracovníci absolvovať päť dozimetrických kontrol. Na radiačnú kontrolu sa v Temelíne kladie veľký dôraz. Svetová jadrová komunita ostro sleduje parameter kolektívnej efektívnej dávky. Jedná sa o súčet osobných dávok všetkých pracovníkov, ktorí vstupujú do kontrolovaného pásma elektrárne. Minulý rok týmto prešlo takmer 1600 ľudí. Celková ročná hodnota kolektívnej radiačnej dávky je 0,134 Sv na jeden temelínsky blok a je osemkrát nižšia ako je svetový priemer (1 Sv), Temelín preto patrí v tomto ostro sledovanom parametre medzi svetovú špičku.“ – doplnil Ing. Marek Sviták.

((fotogaleria))

Matej Bórik

Matej Bórik

Bloger 
  • Počet článkov:  150
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem v Martine a pracujem ako konzultant pre komunikačné stratégie a marketing v združení METRO, ktoré som založil v roku 2013. Našou misiou je poskytovať pomoc neziskovým organizáciám, iniciatívam a podnikateľom pri realizácii projektov. Zoznam autorových rubrík:  technikamarketingkomentáresci-fi ?svetprávovedavšeobecnesúkromnézakázané

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu