Sony CyberShot H2 prišiel na trh v roku 2006, kedy nahradil model H1. Medzi dvoma radami neboli podstatné rozdiely okrem kozmetických úprav a počtom megapixlov. Jednotka má senzor 1/2.5 CCD s 5,3MPix a dvojka 6,2. Výhodou novej generácie bola aj úspora energie, čo bolo dosiahnuté napríklad zmenšením displeja.
Základné parametre:
Typ objektívu: Carl Zeiss Vario Tessar, 6 mm – 72 mm, 12x optický zoom
Clona: f/2,8–f/3,7 max. clona f/8
Uzávierka: 30 s – 1/2000, v manuálnom režime 1/1000
Video režim: 640 x 480 (30/17 obrázkov za sekundu) a 160 x 120 (8 obrázkov za sekundu), MPEG1, zvuk mono
Makro: od 2cm
Displej: dvojpalcový s 85 000 farbami
Vstavaná pamäť: 30 MB
Externá pamäť: Memorystick Duo, PRO Duo
Há-dvojka v akcii:
Sony H2 som mal pred dvoma rokmi požičaný na pár týždňov. Keby som mal možnosť výberu, ako záložný fotoaparát do rodiny, nemal by som k nemu väčšie námietky. Hlavnou výhodou je mohutný grip, žiadny akumulátor ale dve tužkové batérie, dobre nastavená spúšť a optický stabilizátor. Určite by sa našlo množstvo iných značiek, ale keď si už človek zvykne pracovať s jedným, ťažko sa mení. V súčasnej dobe rozšírených pamäťových kariet typu SD by mohla stará H2 so svojim Memory Stickom vyvolávať nezáujem. Sony však ku novým fotoaparátom pridáva aj redukciu na micro-sd, respektíve každá čítačka pamäťových kariet v pc zvládne aj Memory Stick. Ja som mal skôr problémy s malým dvojpalcovým displejom, ktorý bol pri intenzívnom slnečnom svetle ťažko čitateľný. No dá sa naň zvyknúť. H2 sa dnes predáva v bazároch za +- 120 eur. Za pár eur navyše kúpite Sony H5, ktorý má už väčší displej a všeobecne lepšie parametre.
Pitva
Ultrazoom doslúžil kvôli nerentabilnej oprave. Vada vznikla kvôli oxidácii na základnej doske. H2 má obyčajné plastové telo a vlhkosť ľahko prenikne cez medzery. Stačí, aby ste ho mali na lyžovačke či pri vode a môže sa zničiť pri náhlej zmene prostredia (more - hotel).
Továrenské spracovanie je zo strany Sony prevedené vynikajúco. Fotoaparát sa rozoberá veľmi rýchlo, jednoducho a teoreticky by sa dal aj poskladať ak máte dostupné diely. RGB displej s 85 000 farbami komunikuje prostredníctvom 6,75Mhz zbernice. Sony udáva jas 250cd/m2 a kontrast 300:1. Spotreba zapnutého displeja s podsvietením je presne 142mW. Väčšia 2,5 palcová verzia má 200mW.
Základná doska nejaví stopy po oxidácii, pretože som sa ju snažil očistiť a opraviť, žiaľ nedalo sa. V strede sa nachádza procesor Sony Real Imaging, ktorý bol vyrobený v Japonsku. Hneď vedľa je umiestnená pamäť Elpida - vyrovnávacia cache. Cez túto pamäť putujú obrázky na pamäťovú kartu. Kapacita cache je 256 Megabitov a pracuje na frekvencii 111Mhz pri napätí 1,8V. Táto súčiastka spolu s procesorom určuje minimálnu prevádzkovú teplotu fotoaparátu -20°C. Pri nižšej teplote bude fotoaparát pracovať pomaly a s chybami. Pri teplote nižšej ako -55°C negarantuje výrobca, že bude prístroj spĺňať účel na ktorý bol vyrobený.
Toto sú teoretické hodnoty, ktoré zadal výrobca čipov. Sony odporúča prevádzkovú teplotu od 0 do 40°C, čo poskytuje pomerne širokú rezervu. Usmernenie pridali pravdepodobne kvôli možnej kondenzácii vlhkosti. Podobné rozmedzie (pracovná teplota od 0 do 40°C, niekedy až do 60°C) udávajú aj iní výrobcovia elektroniky. Udávaná vlhkosť prostredia pre fotoaparát H2 je od 8% do 85%.
Fotoaparát je vybavený vyklápacím bleskom, ktorý je napájaný z dvoch tužkových batérii typu AA. Blesk však potrebuje nárazovo vysoké napätie a toto mu poskytuje Japonský kondenzátor Nichicon. Pri rozoberaní som neodolal dvom pólom na kondenzátore a pomocou jazyka som zisťoval či je nabitý - na moju smolu bol :-(
Po rozobratí kompletného tela som vybral objektív. Tento sa skladá z jedného celku a jeho vyhotovenie neumožňuje opravu, vymieňa sa kus za kus.
Predtým ako som nechal fotoaparát ekologicky zrecyklovať, som zostavil približnú schému súčiastok.
Do rozoberania, priatelia :)
