Vulkanické aktivity na Islande predstavujú trvalé riziko ohrozenia životov a majetku obyvateľov. Ale ako to už v našom svete je, zlo a dobro, plus a mínus, Jing a Jang tvoria nerozlučné dvojice. V našom prípade sú pozitívnou stránkou geotermálne oblasti.
Pre turistov sú geotermálne oblasti veľkým lákadlom pre svoju atraktivitu a možnosť relaxu v termálnych bazénoch.
Užitočnosť geotermálnych prameňov ako turistickej atrakcie je však malá až zanedbateľná. Skutočným prínosom pre krajinu je využite ich energetického potenciálu. Island nie je najväčším producentom geotermálnej energie. Ale Island je suverénne jej najväčším producentom v prepočte na obyvateľa. Poviete si fajn, veď má len cca 350 000 obyvateľov. Tak sa pozrime na čísla. Priemer výroby el. energie na osobu v EÚ je 6 MWh. Na Islande je to 55 MWh. Je to oveľa viac ako potrebujú obyvatelia pre svoju spotrebu. Prebytok je využívaný v priemysle, predovšetkým pri výrobe hliníka. Aký je výrobný mix? 75% el. energie je vyrobenej v hydroelektrárňach. 24% produkujú geotermálne elektrárne. Zvyšné 1% sa vyrába z vykurovacích olejov v odľahlých osidleniach na ostrovoch patriacich Islandu. Ako vyzerá geotermálna elektráreň závisí aj od chemického zloženia geotemánej vody.
Na Islande sú dva typy geotermálnych zdrojov. Elektráreň Gunnuhver produkuje len el. energiu. Do geotermálneho ložiska preniká morská voda, ktorá sa tam dostáva podzemnými trhlinami. Preto voda z ložiska má salinitu na úrovni cca 2/3 morskej vody. Základné parametre vrtu sú: hĺbka 2700 m, teplota vody v ložisku 290°C, pH 9-10. Voda z ložiska sa pod tlakom privádza do elektrárne, kde slúži ako zdroj energie na výrobu pary pre pohon tubín. Geotermálne vody s vysokým obsahom soli sa vyskytujú len na troch miestach. Ostatné geotermálne zdroje na Islande obsahuju rozpustné soli len v nepatrných množstvách.
Jedno z takýchto miest je aj geotermálna elektráreň Krafla.
Okrem elektrickej energie sú geotermálne vody zásadným zdrojom tepelnej energie na vykurovanie domov. Celková bilancia vykurovania budov na Islande je takáto: 90% geotermálna energia, 9% vykurovanie el. energiou a 1% vykurovacie oleje. Takmer ideálny mix z pohľadu uhlíkovej bilancie. V tomto smere je Island absulútny unikát. A to práve vďaka geotermálnym zónam a priam geniálnemu zloženiu geotermálnych vôd. Až na tri uvedené výnimky geotermálne vody majú nepatrný obsah rozpustných solí. Obsah horčíka, vápnika a draslíka je v desiatkach ppm. Najviac je prítomný oxid kremičitý, ale aj to len v stovkách ppm. Prítomný sírovodík eliminuje stopy kyslíka. Voda má pH 8,5 až 10. Takže prakticky je to nekorozívna voda s veľmi malým poteciálom tvorby úsad, ktoré sa naviac pomerne jednoducho odstraňujú. Tieto parametre mimoriadne zjednodušujú využite geotermálne vody na vykurovanie a ohrev teplej vody. Príklad využitia je geotermálna zóna Hveragerdi.
Nad mestom sú dva takéto odlučovače pary. Voda z hĺbky 400-700 m s teplotou 200°C vystupuje pod tlakom na povrch, mieša sa s vratnou vodou a prídavkom studenej vody a dekomprimuje sa v takomto odlučovači. Para voľne uniká do okolia a horúca voda ide potrubím do mestských rozvodov. Každý dom má vlastnú prípojku. Voda cez výmenník tepla vyhrieva radiátory aj zásobník teplej vody. Po ochladení ide do kanalizácie, alebo ako spätná voda do ložiska. V niektorých lokalitách sa takáto voda využíva priamo bez výmenníkov tepla a to aj ako teplá voda na umývanie a varenie!
Tunajší zdroj getermálnej energie patrí medzi najviac využívané. Pár kilometrov od Hveragerdi je najväčšia geotermálna elektráreň Hellisheidi s celkovou kapacitou 300 MW el. energie a 400 MW tepelnej energie.
Na záver kapitoly ešte geotermálna turistická atrakcia č.1- gejzír Strokkur
O vode ako ďalšom živle na budúce.
