Viete však, že verzia filmu distribuovaná na Madagaskare má hlavnú hrdinku ktorá sa volá kráľovná Júlia? Táto verzia je bližšie k skutočnosti, pretože lemury kata, ktoré sú predobrazom kresleného filmu žijú v skupinách vedených najsilnejšou samicou. Samce zohrávajú v skupine dôležitú úlohu strážcov, ale lídrami sú vždy samice. Tieto a mnohé ďalšie informácie sa dozviete ak navštívite Madagaskar.
Madagaskar je štvrtý najväčší ostrov našej planéty. V dávnych geologických dobách sa oddelil od Afriky a indického subkontinentu a odvtedy "pláva" indickým oceánom ako symbolická Noemova archa. Dostatočne ďaleko od kontinentálnych vplyvov si uchoval jedinečnú flóru a faunu. Všade, kde sa obzriete Vás obklopujú endemické rastliny a živočíchy.
Sukulenty pokryté tŕňmi, baobaby, chameleóny... To sú typickí predstavitelia madagaskarskej prírody.
video celej akcie nájdete tu: https://www.ibartphotography.com/sk/chameleon.html
Všetci títo zástupcovia flóry a fauny sú jedinečné prvky tunajšej prírody. Nad nimi však vyčnieva jeden zástupca živočíšnej ríše, skutočný kráľ, alebo presnejšie kráľovná madagaskarskej prírody: LEMUR.
Prví obyvatelia Madagaskaru si už pri osidľovaní ostrova všimli tieto zvláštne zvieratá. Nočné druhy lemurov s reflexnými očami, zvukmi a aj svojim výzorom vyvolávali strach a rešpekt. Lemury sa tak stali súčasťou malgašských povier a legiend. Dlhú dobu bolo zabíjanie lemurov tabu, ktoré padlo až po príchode cudzincov na ostrov.
Taxonómia lemurov je pomerne zložitá a nie je úplne ustálená. Patria do radu primátov, podrad poloopice (Strepsirhini). Ďalšie delenie je ešte zložitejšie a tak slovenčina zjednodušene používa názov lemur pre všetky druhy poloopíc zo štyroch čeľadí lemurovité. Vývojovo sú staršie ako vyššie primáty, ale nie sú ich predchodcami.
Tvárovú časť majú podlhovastú s neosrsteným a vlhkým pretiahnutým ňufákom. Chvost je väčšinou dlhý, chlpatý a huňatý. Ušné boltce zvyčajne zarastené. Typickým znakom sú ich veľké a výrazne zafarbené oči. Svojim výzorom pripomínajú viac psov( alebo mačky) ako primátov. Pohľad na ich končatiny zakončené dlhými prstami však jednoznačne poukazuje na ich život na stromoch.
Prečo sú lemury také výnimočné?
Doposiaľ bolo identifikovaných vyše 100 druhov lemurov a všetky žijú výlučne na Madagaskare. Časť z nich sú nočné živočíchy, ostatné sú aktívne prevažne cez deň. Živia sa rastlinnou stravou a prípadne drobným hmyzom. Práve zdroje potravy boli hnacou silou vývoja nových a nových druhov lemurov, ktorá pomohla ich rozšíreniu prakticky do všetkých biotopov ostrova. Lemury sa vyznačujú pestrou druhovou variabilitou. Najmenší z čeľade maki má veľkosť 10-20 cm (aj s chvostom) a váži okolo 30 gramov. Na opačnom konci rebríčka je lemur Indri ktorý váži do 10 kg a dosahuje veľkosť až 70 cm.
Celebritou a mediálnou hviezdou medzi lemurmi je nesporne Lemur kata.
Lemur kata je najrozšírenejší druh lemura na Madagaskare. Žije na rozsiahlom území juhozápadnej časti ostrova. Obýva lesy, suché krovinaté územie, horské lesy, skalnatý terén a lesy pozdĺž brehov riek.
Patrí medzi väčšie druhy, dĺžka tela je 40-50 cm. Aj keď veľkosťou je podobný psovi strednej veľkosti dosahuje hmotnosť len 3-5 kg. Vyznačuje sa dlhým čierno-bielo pruhovaným chvostom, ktorý má často vztýčený a dosahuje výšku až do jedného metra. Srsť má sivo-bielo-hnedú, stredne dlhú s hustou podsadou. Najvýraznejšie sú jeho oči nádhernej jantárovo hnedej farby.
Žije vo viacčlenných skupinách -"jednotkách" pozostávajúcich z 20-30 členov.
Vodcom skupiny je vždy najskúsenejšia samica, ktorá s ďalšími družkami riadi život v jednotke. Samce však napriek tomu hrajú veľmi dôležitú úlohu. Pri presunoch zastávajú pozíciu prieskumníkov. Ich predvoj sa pohybuje pred celou skupinou a robí prieskum okolia. Pri tejto činnosti hrajú dôležitú orientačnú a signálnu úlohu vysoko vztýčené chvosty. Ďalšou významnou funkciou samcov je značkovanie územia pomocou sekrétu pachových žliaz umiestnených nad zápästným kĺbom.
Lemur kata má štíhle prsty, palec je oddelený od ostatných prstov a najdlhší je štvrtý prst. Na rozdiel od ostatných druhov trávi veľa času (20-30%) na zemi a to najmä pri presunoch skupiny.
Základnou potravou sú listy a plody stromov. Preto nemajú skupiny trvalé stanovištia, ale žijú v rozsiahlejších teritóriách. Okrem rastlinnej potravy konzumujú aj drobný hmyz, larvy a živia sa aj drobnými stavovcami.
Tieto výnimočné zvieratá majú niekoľko nepriateľov. Patrí sem mačkovitá šelma fossa, had boa a niekoľko druhov dravých vtákov. Najväčším nepriateľom však boli a stále sú ľudia.
Človek ohrozuje populáciu lemurov viacerými spôsobmi. V prvom rade je to rozširovanie poľnohospodárskej pôdy a s tým spojené odlesňovanie. Sú tiež lovené na konzumáciu a vzhľadom na svoj milý vzhľad si z nich robia aj domácich miláčikov. Aj keď lov lemurov je dnes už menej častý, tiež prispieva k znižovaniu ich populácie.
Lemury na Madagaskare majú za sebou veľkolepú evolučnú históriu. Ich vývoj je vzorovým príkladom vývoja druhov. Z pôvodného jedného (?) druhu sa postupne vyvinulo viac ako sto samostatných druhov. Postupné osídľovanie izolovaného ostrova s veľmi rozdielnymi biotopmi od suchých stepí, až po dažďové pralesy, umožnilo vznik jedinečných druhov rozdielnych tvarov, veľkostí a životných prejavov.
Ich budúcnosť však vyzerá veľmi pochmúrne. Z celej skupiny sú mimo ohrozenia len tri druhy a až 30% je kriticky ohrozených. V praxi to znamená, že počet jedincov niektorých druhov sa počíta na niekoľko stoviek zvierat a posledné z nich by mohli vyhynúť za 20-30rokov.
Je šanca na zvrátenie tejto kritickej situácie? A čo vlastne robia ľudia na ich záchranu?
Existuje množstvo aktivít, ktoré sa snažia tento nepriaznivý trend zmeniť. Do projektov na ochranu lemurov je zapojených veľa organizácií a aj jednotlivcov. Do týchto aktivít sú zapojené globálne organizácie ako napríklad WWF, medzinárodné a domáce združenia špecializované len na ochranu lemurov ( napr. Lemur Conservation Network) a do ich ochrany sa zapájajú aj komunitné skupiny. Vládne orgány vytvorili legislatívne podmienky na rozvoj záchrany populácie lemurov a postupne sa zapájajú do ochranárskych a výskumných projektov v národných parkoch a prírodných rezerváciách. Pozrime sa na niektoré ochranárske aktivity v južnej časti Madagaskaru.
Prírodná rezervácia Reniala
Najjužnejšie sa nachádza prírodná rezervácia Reniala. Jedná sa o privátnu rezerváciu. Bola založená v roku 2002 a vlastníkom je mimovládna organizácia Jej základnou úlohou je chrániť pôvodný les tŕňových stromov a baobabov.
Pohľad na vysoký pevný plot z oceľového pletiva napovedá čo to o vzácnom kuse prírody vo vnútri rezervácie. Má plochu len cca 50 ha, ale hodnota chráneného biotopu je neoceniteľná. Popri svojej základnej úlohe slúži rezervácia ako útočisko a rehabilitačné centrum pre lemury kata, ktoré z boli z rôznych dôvodov vyčlenené z okolitého prírodného prostredia.
Rehabilitačné centrum je však až to posledné riešenie. Preto bola v roku 2016 časť okolitého územia vyhlásená za chránené územie a vznikla tak rezervácia Amoron’i Onilahy o ktorú sa pod vedením WWF stará miestna komunita. Súčasťou jej programu je aj vzdelávanie obyvateľov v oblasti ochrany prírody. Odvtedy počet lemurov v rehabilitačnej stanici klesá.
Zombitse Vohibasia National Park
Cesta N7 na sever pri meste Sakahara pretína národný park Zombitse Vohibasia. Má rozlohu 36 000 ha a pozostáva z troch združených oblastí. Už predtým chránené územie sa stalo národným parkom v roku 2002. Pod ochranou je celá škála živočíchov aj rastlín. Žije tu pestrá skupina vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov. A medzi nimi aj osem druhov lemurov. Jeden z nich je lokálny endemit, takže ho nájdete len v tomto národnom parku. Treba pripomenúť, že na Madagaskare sú vstupy do chránených území spoplatnené a vojsť na takéto územie môžete len v sprievode certifikovaného sprievodcu. Ich úlohou je poskytnúť informácie o parku, jeho obyvateľoch, ale aj chrániť prírodu pred nevhodným správaním sa návštevníkov. Majú požadované vzdelanie a znalosť miestneho prostredia. Bez nich by ste pravdepodobne odišli z lesa sklamaní s tým, že tam nie sú žiadne zvieratá. Sprievodcovia často pracujú vo dvojici s tým, že jeden robí predsunutý prieskum a tak uvidíte takmer všetko, čo sa dá v parku vidieť.
Ďalším výnimočným obyvateľom je Verreauxov Sifaka.
Tento druh lemura má prezývku tancujúci lemur. Získal ju preto, že na zemi sa pohybuje chôdzou na zadných nohách pripomínajúcu exotický tanec.
Poďme ďalej na sever. Neďaleko mesta Ranohira sa nachádza národný park Isalo.
Bol založený v roku 1962 a má rozlohu 815 km2. Základ parku tvorí 70 km reťaz pieskovcového pohoria. Hlavnou atrakciou Isala sú turistické chodníky stúpajúce až do výšky 1600 m n.m. Na tomto území žijú príslušníci kmeňa Bara, ktorí svojich pozostalých pochovávali do skalných dutín a Isalo považujú za posvätné územie, čo pomáha pri ochrane národného parku. Sprievodcovia sú príslušníkmi kmeňa a z hrdosťou informujú návštevníkov parku o kmeňovej histórii a kultúrnych zvykoch.
Tento park ponúka najmä krásu neživej prírody, ale žijú tu aj početní zástupcovia živočíšnej ríše.
A keďže sme na Madagaskare, nemôžu chýbať ani lemury. Žijú tu tri druhy denných a tri druhy nočných lemurov. Popri už spomínaných lemuroch sifaka a kata žije v národnom parku ešte ďalší druh lemura.
Ďalšou zastávkou cesty na sever je komunitná rezervácia Anja.
Prírodná rezervácia Anja je pravdepodobne najúspešnejším projektom ochrany prírody na Madagaskare. Má rozlohu len 30 ha, ale je výnimočná spôsobom manažovania a komplexicitou celého projektu. Predmetom ochrany je malé skalnaté územie obklopené lesom, lúkami a malým jazerom. Žije tu mnoho druhov živočíchov včítane niekoľkých druhov chameleónov. Dominantným živočíchom je tu lemur kata. Rezervácia sa pýši najväčšou hustotou ich výskytu.
Pozrime sa bližšie na tento projekt. Do roku 1990 trpela oblasť masívnym odlesňovaním, kvôli rozširovaniu poľnohospodárskej pôdy na ktorej sa pestovala ryža. S odlesňovaním však nastal následne úbytok vodných zdrojov. Pre miestnych obyvateľov je ryža základnou potravinou a úbytok vody sa stal existenčnou otázkou. Začarovaný kruh sa podarilo prerušiť vláde v r. 1999 vyhlásením chránenej oblasti. V roku 2001 bolo riadenie rezervácie odovzdané do rúk komunitnej organizácii Anja Miray Association. Táto začala implementovať projekty na obnovenie pôvodného stavu. Pri riadení sa opierali o miestnych aktivistov a tradičné postupy založené na nepísaných zvykových pravidlách tunajších obyvateľov - príslušníkov kmeňa Betsileo. Začali presviedčaním a presunom ryžových polí z chránenej oblasti. Začali s opätovným zalesňovaním územia. Zaviedli nové metódy pestovania ryže. Založili plantáž rýchlorastúcich eukalyptových stromov. Z ich dreva vyrábajú drevené uhlie, ktoré je tu jediným zdrojom paliva na varenie. A v neposlednom rade vytvorili pracovné miesta súvisiace s prevádzkou rezervácie a turistickým ruchom. V roku 2001 navštívilo rezerváciu 300 turistov. V roku 2023 ich bolo viac ako 14 000 a ďalšie zvyšovanie je už limitované ochranou prírody. Z výnosov turizmu si komunita financuje prevádzkové náklady a náklady na školské, vzdelávacie a zdravotnícke projekty. Pre tých, ktorí by mali záujem o bližšie informácie o tak úspešnom projekte pripájam dva webové odkazy:
https://en.wikipedia.org/wiki/Anja_Community_Reserve
https://www.equatorinitiative.org/wp-content/uploads/2017/05/case_1370356089_EN.pdf
Ako už bolo spomenuté, hlavnou atrakciou rezervácie sú lemury kata. Nie je možné aby ste ich nestretli na dvoch vyhradených turistických chodníkoch. Plusom je, že sú vďaka dlhodobému spolužitiu zvyknuté na prítomnosť ľudí. Pokiaľ máte dosť času, môžete pozorovať ich život v korunách stromov aj na zemi zo vzdialenosti niekoľkých metrov. Samozrejmosťou je vzájomný rešpekt a dodržiavanie pravidiel na ktoré dozerá váš sprievodca. Pri pohľade na tieto nádherné inteligentné zvieratá návštevníka láka ich pohladkať a pohrať sa s nimi, čo je však prísne zakázané a zároveň aj nebezpečné. Sú to stále divo žijúce tvory. Ale fotografovanie ja samozrejme dovolené. Takže pár záberov z ich života:
Lemur kata tak ako väčšina ostatných druhov lemurov rodí jedno mláďa. Na svet prichádzajú na jar, v auguste až v septembri, najneskôr začiatkom októbra. Prvých 15 dní ich samica nosí na bruchu, potom sa mláďa presúva na chrbát matky. Približne po 30-40 dňoch sa začne pohybovať samostatne ale vracia sa na chrbát matky až do 6 mesiacov. Veľmi zriedkavo sa narodia aj dvojčatá.
Na záver návštevy v rezervácii ešte blízke stretnutie s celou jednotkou: https://www.ibartphotography.com/sk/lemur-kata.html
Jedna technická poznámka. Pri pohľade na mláďatá, ktoré sa nosia ako džokeji na chrbtoch matiek človeka napadne otázka, ako sa dokážu bez problémov udržať aj pri prudkých pohyboch. Podľa nasledujúcej fotografie prsty asi nehrajú až takú významnú úlohu:
Vyzerá to, že dôležitú úlohu hrá fyzikálna interakcia medzi srsťou matky a mláďaťa - niečo na spôsob suchého zipsu. Ak niekto viete o tom viac, ozvite sa prosím.
Poďme ďalej z malej komunitnej rezervácie do veľkého národného parku.
Národný park Ranomafana bol založený v roku 1991 potom čo bol v tejto oblasti objavený nový druh lemura o ktorom bude zmienka neskôr. Má rozlohu až 42 000 ha. Doteraz sme prechádzali územím, ktoré trpelo nedostatkom vody. V Ranomafane je situácia radikálne odlišná. Sme vo výške 800 -1200 m n.m. Oblasť pokrýva svieži dažďový prales, kde takmer každý deň (resp. noc) prší. Dostatok vody praje tunajšej biodiverzite. Čo sa týka lemurov žije tu 6 denných a 6 nočných druhov. Ranomafana bola zapísaná na zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Súčasťou národného parku je aj výskumné centrum Val/Bio založené vďaka State University of New York at Stony Brook.
Ranomafana je jedným z centier výskumu aj preto, lebo je vzorovým príkladom diverzifikácie jednotlivých druhov lemurov. Aj keď sa prítomné druhy živia prevažne listami stromov, každý z nich uprednostňuje iné zloženie stravy. Milne-Edvadsov sifaka má na svojom jedálničku najmä kvety a mladé listy a minoritne aj ovocie. Lemur rudočelý je mladé listy a kvety. Lemur širokonosý si k tomu pridal aj bambusové výhonky.
Nočné lemury jedia prevažne staré plne vyvinuté listy. Výnimkou sú malé nočné lemury Maki.
Extrémnou výnimkou je Lemur zlatý. Treba najprv spomenúť, že je najviac ohrozený druh lemura. Patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Je endemitom na druhú. Jediné miesto, kde žije je Madagaskar a tam len v národnom parku Ranomafana. V oblasti parku žije podľa odhadov len 300 až 700 jedincov. Patrí medzi menšie druhy. Váži približne1,0-1,5 kg. Jeho výskyt je viazaný na prítomnosť bambusového porastu.
Živí sa bambusovými výhonkami, ktoré obsahujú vysokú koncentráciu kyanogénnych glykozidov. Tieto organické látky sa v tráviacom systéme hydrolyzujú za vzniku kyanovodíka. Denná dávka, ktorú zje tento výnimočný tvor by dokázala zabiť viac ako 10 lemurov iného druhu. Zlatý lemur a tiež lemur širokonosý dokážu kyanovodík v tele neutralizovať a tak si zabezpečiť dostatok stravy, ktorú jeho konkurenti nejedia. Biotop dažďového pralesa umožňuje uživiť celú skupinu lemurov vďaka odlišnosti ich potravinového mixu. Každá skupina v rámci vývoja druhov získala odlišnú anatómiu, od zubov, cez tráviaci systém až po mikrobiologický mix v črevnom systéme. Kto má záujem o detailné informácie o tejto druhovej odlišnosti odporúčam nasledujúce video: https://www.youtube.com/watch?v=fJhzgCzVC30
Prečo sa lemury živia prevažne listami? Ostatné zvieratá radu primátov jedia najmä ovocie. Lemury sa museli prispôsobiť ďalšej odlišnosti Madagaskaru. Tunajšie divo rastúce ovocie obsahuje podstatne menej organického dusíka ako je tomu v ostatných častiach sveta. V listoch je ho dostatočné množstvo a tak sa lemury prispôsobili aj tejto situácii. Ich tráviaci systém sa vyvinul tak, že dokáže spracovať stravu s vysokým obsahom celulózy, tanínov a iných ťažko stráviteľných látok.
Posledné miesto, ktoré sme navštívili na našej ceste za lemurmi bol národný park Andasibe-Mantadia.
Národný park bol založený v roku 1989. Dôvodom bola narastajúca deforestrácia okolitého územia. Východné svahy centrálneho vulkanického pohoria tiahnúceho sa celým ostrovom sú lapačom vlhkosti prichádzajúcej z Indického oceánu. Vďaka tomu v nadmorskej výške 600-1300 m n.m. vyrástli veľké plochy dažďových pralesov. Tieto pralesy však začali postupne ustupovať v dôsledku rozširovania poľnohospodárskej plochy a súvislý zalesnený pás sa postupne menil na izolované lesné územia. Založenie parku umožnilo aspoň časť uzemia ochrániť pred zánikom. V počiatočnom období sem boli presídlené ohrozené živočíchy z okolitých lesov. Tieto boli základom novej rastúcej populácie chránených živočíchov. Národný park je pod stálym tlakom okolitej ťažby dreva a paradoxne aj prítomných invazívnych drevin akými sú eukalyptus, ázijské druhy bambusu a najmä Cattleyovej guavy. Význam národného parku spočíva najmä v tom, že je jedným z mála území kde žije kriticky ohrozený druh lemura Indri.
Indri je najväčší druh lemura. Meria 70 - 90 cm cm a váži 7-10 kg. Má zakrpatený chvost, zaguľatené ušnice, dlhú hustú srsť. Žije na stromoch, na zem prakticky neschádza. Typicky je čierno-bielo sfarbený, môže byť aj takmer čierny.
Žije v malých niekoľkočlenných rodinách (menej ako 10 jedincov). Je kriticky ohrozený druh aj preto, lebo samice začnú rodiť až 6 -7 ročné. Rodia jedno mláďa raz za dva roky. Živí sa listami, kvetmi, semenami a tiež čiastočne ovocím.
Na rozdiel od iných lemurov sa Indri dorozumievajú hlasnými zvukmi, ktoré je počuť až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Táto komunikácia je štrukturálne členená a podobá sa na komunikáciu veľrýb. Zvukový záznam je tu: https://www.ibartphotography.com/sk/indri.html
Okrem Indri žije v národnom parku ďalší kriticky ohrozený druh lemura Sifaka veľký (tiež sa používa názov diadémový). Je len o niečo menší ako Indri. Žije vo veľkých rodinách (viac ako 10 jedincov). Dorozumieva sa nevýraznými zvukmi len v rámci skupiny. Ostatné životné návyky má rovnaké ako Indri. Jeho výskyt na Madagaskare je prakticku totožný s výskytom lemura Indri.
Reprodukčný cyklus má rovnaký ako Indri, jedno mláďa raz za dva roky.
Pri východe z parku sa s nami rozlúčil Lemur bielohlavý.
V národnom parku Andasibe-Mantadia sa skončilo naše putovanie za týmito vzácnymi tvormi. Tu by som sa chcel poďakovať firme Hanorah Travel, ktorá pre nás zorganizovala program zameraný na svet lemurov. Tiež by som sa chcel poďakovať nášmu sprievodcovi Alanovi a jeho kolegom z navštívených národných parkov a rezervácií.
Obyvatelia Madagaskaru ich označujú za madagaskarské klenoty. Toto prirovnanie nie je vôbec prehnané. Lemury majú pre ich krajinu, ale aj pre celý svet nevyčísliteľnú hodnotu. Tvoria jeden z mimoriadnych výhonkov druhového vývoja na našej planéte. Sú príkladom ako sa vie fauna (ale aj flóra) prispôsobiť meniacim sa prírodným podmienkam. Malgašská spoločnosť si čoraz viac uvedomuje dôležitosť ich ochrany. Ako už bolo spomenuté vyššie, ochrane lemurov sa venuje veľké množstvo domácich aj zahraničných organizácií. Vládne orgány, medzinárodné inštitúcie, univerzity, výskumné centrá, dobrovoľníci, študenti aj profesionálni pracovníci vytvárajú "ochrannú sieť" ktorá pomáha prežitiu týchto vzácnych zvierat. Len ako príklad uvediem odkazy na niektoré z nich: https://www.lemurreserve.org/madagascar/ https://iucn.org/ https://www.lemurconservationnetwork.org/ https://www.maliasili.org/profiles/gerp-madagascar https://www.worldwildlife.org/stories/how-wwf-is-protecting-lemurs-in-madagascar
Je súčasné úsilie postačujúce? Žiaľ nie. Populácia lemurov naďalej klesá. Treba len dúfať, že súčasné úsilie bude narastať a negatívny trend sa zastaví. Každá, aj tá najmenšia pomoc je vítaná. Kto má záujem a vôľu môže pomocť. Dobrovoľnícka práca, príspevky organizáciám, adopcia na diaľku, ale aj šírenie povedomia o lemuroch môže pomôcť. Jednou, aj keď nie najlacnejšou možnosťou ako pomôcť je návšteva Madagaskaru. Návštevnou národných parkov, rezervácií a chránených prispejete k ich prevádzke a ďalšiemu rozvoju. Získate zážitky na celý život a dozviete sa mnoho detailov o živote lemurov. Snáď Vám potom tieto zvieratá učarujú tak ako sa to stalo nám. A možno tiež pomôže ak sa aspoň podelíte o tieto informácie so svojimi priateľmi alebo známymi. Anglická a slovenská verzia blogu je:
https://www.ibartphotography.com/k-q-of-madagascar-.html https://www.ibartphotography.com/sk/k-k-madagaskaru.html
Ešte na záver jedna otázka. Prečo pomáhať práve lemurom? Na našej planéte žije predsa množtvo ohrozených druhov flóry a fauny. Niektoré vyhynú v dôsledku prirodzeného vývoja. Väčšina však kvôli meniacemu sa prostrediu vyvolanému ľudskou činnosťou. Treba sa snažiť globálne znižovať vplyv človeka na prírodu, čo je syzifovská úloha vyžadujúca obrovské úsilie a peniaze a bude trvať veľmi dlho. Že to ľudstvo nedokáže? Musí to dokázať v záujme vlastného prežitia.
Treba chrániť všetky ohrozené druhy. Ochrana lemurov môže byť príkladom ako tieto procesy zvládnúť. Situácia na Madagaskare je modelovým príkladom vplyvu ľudskej civilizácie na donedávna stabilný vývoj ekosystému. Vplyv priemyslu je minimálny. Zásadný vplyv tu má poľnohospodárska činnosť. Ostrov je ekologicky izolovaný, lemury osídlili všety biotopy. Pred krajinou stojí veľká výzva. Zaviesť model ekonomického rozvoja, ktorý dokáže nastaviť spolužitie medzi človekom a okolitou prírodou. Je to len sen? Možno áno. Ale ľudstvo už vo svojej histórii zrealizovalo mnohé sny. Prečo nie aj tento. Samotý Madagaskar to nedokáže, musí mu pomôcť celý svet.
