Rozsiahle plochy lesov zasiahuté a poškodené škodlivými činiteľmi. Vietor, požiare, či podkôrny a drevokazný hmyz. Obraz, ktorého sme svedkami v ostatnom období výrazne častejšie ako v minulosti. Slovenské lesy nevynímajúc. Podľa dát európskych lesníckych štatistík objem poškodeného dreva narástol takmer desaťnásobne v porovnaní s obdobím pred rokom 2000[1]. Nie náhodou rezonuje táto téma čoraz častejšie i v médiách. Aktuálny prípad veľkej lykožrútovej kalamity na Horehroní však opätovne dokazuje, že téma je, prirodzene, aj predmetom záujmu a diskusií laickej verejnosti. Často pod vplyvom emócií, dojmov či neúplných informácií. S obmedzením sa na zodpovedanie jednej otázky – odstrániť alebo ponechať kalamitné drevo na zasiahnutej ploche.
Problém je však omnoho zložitejší a správne riešenia vyžadujú komplexný prístup. Patričnú pozornosť mu venuje aj medzinárodné spoločenstvo. V októbri minulého roka sa v nemeckom Bonne stretli európski ministri, ktorí zodpovedajú za agendu lesov, aby podpísali politickú rezolúciu o vytvorení európskeho centra na pomoc krajinám pri zvládaní rizík a hrozieb, ktorým čelia lesy (tzv. FoRISK Facility). Stalo sa tak v rámci konferencie FOREST EUROPE aj za účasti Slovenska. Tomuto politickému kroku predchádzalo niekoľkoročné úsilie odborníkov z európskych krajín, ktorí sa venovali práve lepšiemu poznaniu hlavných hrozieb a rizík ovplyvňujúcich európske lesy.
Pozornosť sa pritom sústredila aj na zvládanie kalamitných situácií v lesoch spôsobených podkôrnym hmyzom. Ešte v máji 2023 bezmála štyridsiatka expertov z viacerých európskych krajín a medzinárodných inštitúcií vypracovala súbor odporúčaní pre zvládanie týchto mimoriadnych situácií v lesoch v podmienkach klimatickej zmeny. Táto expertná skupina pritom čerpala poznatky aj z praktických prípadov, ktoré mala možnosť vidieť v českých lesoch. Práve Česko je krajinou, kde boli v rokoch 2018 až 2020 zaznamenané rozsiahle škody spôsobené na lesných porastoch podkôrnym hmyzom. České lesy sú charakteristické značným podielom smrekových monokultúr, vysadených v mnohých prípadoch na pre smrek nevhodných stanovištiach pred viac ako sto rokmi. Preto sú tieto lesné porasty menej odolné voči pôsobeniu škodlivých činiteľov, čo je v súčasnosti zvýraznené vplyvom klimatickej zmeny. Výsledkom rozsiahlej odbornej diskusie sú nasledovné odporúčania (prevzaté z webovej stránky FOREST EUROPE[2] a MPRV SR[3], upravené a doplnené o detaily odbornej diskusie):
Rieš problém komplexne. Potrebné sú komplexné riešenia. Teda také, ktoré adresujú celý cyklus manažmentu rizík kalamitných situácií: od prevencie ich vzniku, cez infraštruktúrnu pripravenosť na ne, rýchlu reakciu v prípade ich výskytu, až po obnovu poškodených lesov. Dôležité je pritom odhadnúť budúce riziká a situácie, ktoré môžu pod ich vplyvom nastať. Teda nielen reagovať na už vzniknuté kalamity. To si vyžiada uplatňovanie prístupov, ktoré v sebe integrujú poznatky z pestovania a ochrany lesov viažuce sa na jednotlivé vývojové štádiá celého životného cyklu lesa. Včasné odstraňovanie stromov, napadnutých podkôrnym a drevokazným hmyzom, z lesných porastov je súčasťou zmierňovania rizika ďalšieho šírenia škodcu. Tieto opatrenia však treba odlíšiť od následnej ťažby už suchých a teda z hľadiska šírenia škodcov už neaktívnych stromov, ktorá sa vykonáva s cieľom minimalizovať ekonomické straty na produkcii. Z dlhodobého hľadiska je zároveň dôležité realizovať lesopestovné opatrenia, ktoré povedú k takému (priaznivému) stavu lesných porastov, ktorý zníži celkové riziko ich možného poškodenia. Okrem toho nemôžu byť stratégie zvládania rizika zamerané izolovane iba na jeden, či dva škodlivé činitele. Škodlivé činitele sú vo vzájomnej interakcii (napr. porasty oslabené suchom napáda podkôrny hmyz), čo je potrebné zohľadniť pri formulovaní opatrení.
Odolnosť je kľúčovým pojmom. Odolnosť lesov voči dopadom klimatickej zmeny a pôsobeniu škodlivých činiteľov je alfou a omegou. Vnímajme kalamitné situácie ako súčasť reality, v ktorej žijeme, a prispôsobme sa im. Vnímajme tieto situácie ako príležitosť pre pestovanie odolnejších lesov. Dôležité je aj budovanie dlhodobej odolnosti lesníckeho sektoru voči ekonomickým a sociálnym dopadom a výkyvom na trhu s drevom, ktoré so sebou takéto kalamitné situácie prinášajú. Prípadné finančné zisky (z predaja dreva) nie sú „zlom“, keďže takéto peniaze môžu byť znovu investované do obnovy a ochrany budúcich lesov.
Plánuj a konaj s ohľadom na budúcnosť, i tú ďalekú. Obnova a zakladanie (výsadba) nových lesov, ktoré budú odolné a adaptované na klimatickú zmenu, má zásadný význam. Lesy, ktoré vznikajú dnes, budú existovať aj o 100 rokov. Lesnícke opatrenia by preto mali podporovať vytváranie lesov, ktoré budú prispôsobené klíme vo vzdialenej budúcnosti. Podľa možností, daných najmä prírodnými podmienkami danej lokality, pôjde o vytváranie (zakladanie, pestovanie, ochranu) štrukturálne rôznorodých lesov (vekovo, druhovo i geneticky), ktoré budú schopné lepšie odolávať pôsobeniu škodlivých činiteľov znásobenému klimatickou zmenou.
Využívaj prírodné procesy, pokiaľ je to možné. Schopnosť prirodzených lesných ekosystémov obnovovať sa po narušení (aj s pomocou prípravných drevín ako sú napr. breza, jarabina, osika a pod.) by mala byť využitá. Opatrenia podporujúce prírodnú dynamiku lesa, ako je ponechanie mŕtveho dreva na ploche, sú opodstatnené v lokalitách hodnotných z hľadiska záujmov ochrany prírody (chránené územia). Je však dôležité objektívne posúdiť mieru rizika, ktoré hrozí z uplatňovania príliš pasívneho až bez‑zásahového prístupu, či už z hľadiska ďalšieho šírenia škodcu na okolité, zdravé porasty, alebo ohrozenia cieľov ochrany prírody v rámci samotného chráneného územia (priaznivý stav biodiverzity). Inými slovami, nie je možné ignorovať fakt, že žijeme v Európe, ktorá s výnimkou časti odľahlých severských lesov a určitého počtu zachovaných fragmentov pralesov nie je divočinou, ale aktívne manažovanou krajinou. Správne a primerané využívanie prírodných procesov a dosiahnutie súladu s nimi prináša environmentálne i ekonomické úžitky pri samotnej obnove poškodených lesných porastov, ako aj z dlhodobého hľadiska. V súčasnosti je v mnohých európskych krajinách problém s využitím procesov prirodzenej obnovy lesov z dôvodu vysokých populácií raticovej zveri. Tá spôsobuje škody na prirodzenom zmladení, vysadených lesných kultúrach a mladých lesných porastoch a tak ohrozuje drevinovú pestrosť a odolnosť budúcej generácie lesa. Efektívny poľovný manažment, zacielený primárne na znižovanie vysokých stavov tejto zveri, je preto nevyhnutný a je integrálnou súčasťou komplexného manažmentu rizík.
Rešpektuj lokálne podmienky prostredia. Neexistuje univerzálne riešenie pre všetky lesy. Je preto potrebné zohľadňovať prírodné, hospodárske i sociálne podmienky jednotlivých krajín a ich regiónov. V prípade prírodných podmienok je potrebné zohľadniť situáciu na úrovni konkrétnej lokality (napr. riziko vzniku lesného požiaru a následnej erózie pôdy na kalamitných plochách). V prípade rozsiahlych kalamít, kde hrozí nedostatok kapacít na realizáciu včasných opatrení, môže napomôcť rozdelenie kalamitných plôch do zón s rôznou mierou rizika ďalšieho šírenia škodcu. Od zaradenia lesa do týchto zón bude závisieť voľba spôsobu manažmentu a miery intervencie (sústredenie kapacít do lokalít začínajúceho sa šírenia škodcu, alebo naopak ponechanie nespracovaných plôch tam, kde už nie je reálna šanca zachrániť ostávajúce živé stromy alebo nehrozí šírenie škodcu do ďalších oblastí). Pri plánovaní a realizácii manažmentových opatrení, obzvlášť v chránených územiach a lokalitách využívaných na rekreáciu, je potrebné viesť dialóg so všetkými zainteresovanými stranami vrátane komunít miestneho obyvateľstva i zástupcov mimovládnych organizácií. Pomôže to predchádzať potenciálnym konfliktom a nedorozumeniam.
Využívaj moderné technológie. Pri monitoringu a hodnotení stavu a vývoja lesov, hodnotení a predpovedaní rizika vzniku mimoriadnych situácií v lesoch využívaj potenciál digitalizácie a moderných technológií, akými sú diaľkový prieskum Zeme, modely simulovania dynamiky lesa a ďalšie nové technológie.
[1] Patacca, M., Lindner, M., Lucas-Borja, M. E., Cordonnier, T., Fidej, G., Gardiner, B., Hauf, Y., Jasinevičius, G., Labonne, S., Linkevičius, E., Mahnken, M., Milanovic, S., Nabuurs, G-J.,Nagel, T. A., Nikinmaa, L., Panyatov, M., Berčák, R., Seidl, R., Ostrogović Sever, M. Z., Socha, J., Thom, D., Vuletic, D., Zudin, S., Schelhaas, M. 2023. Significant increase in natural disturbance impacts on European forests since 1950. Global Change Biology 1359–1376.
[2] https://foresteurope.org/wp-content/uploads/2023/07/Policy-brief-Managing-bark-beetle-outbreaks-in-the-21st-century.pdf
[3] www.mpsr.sk/forest-europe-aktivny-lesnicky-pristup-pri-zvladani-kalamit-v-lesoch-ma-zmysel/797-37-797-18862/
Poďakovanie: kolegovi Michalovi Vančovi za vecné pripomienky poskytnuté pri písaní článku.
