Boris Greguška
Agresora nemôžete kŕmiť slobodou tých druhých
Ak dnes umožníme rozvrat medzinárodného poriadku, raz nadíde čas zaplatiť účet.
Lesník a diplomat. Narodil sa v Trnave. Lesníctvo začal študovať ako štrnásťročný na strednej škole v Banskej Štiavnici. Ing. a PhD. z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Dlhoročný štátny radca na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Zastupuje Slovensko v množstve medzinárodných organizácií a procesov vrátane Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Pôsobil na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli. Viedol Európsku úniu a jej členské štáty v globálnych rokovaniach o ochrane a udržateľnom rozvoji svetových lesov počas slovenského a maltského predsedníctva v Rade Európskej únie. Podieľal sa aktívne na tvorbe rezolúcií z madridskej (2015) a bratislavskej (2021) konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe (FOREST EUROPE). V rokoch 2018 až 2020 pôsobil vo funkcii predsedu Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov, najvyššie postaveného telesa v systéme OSN, ktoré sa zaoberá agendou svetových lesov. Zoznam autorových rubrík: Životné prostredie, Medzinárodné vzťahy, Nezaradené, Súkromné
Ak dnes umožníme rozvrat medzinárodného poriadku, raz nadíde čas zaplatiť účet.
Odstrániť či ponechať kalamitné drevo v lesoch? Stanovisko európskych expertov je aktuálne aj pre kalamitu na Horehroní.
V časoch, keď krajina a jej ľud bojuje o vlastné prežitie, nečakajme, že ochrana životného prostredia bude prioritou.
Aké sú najčastejšie mýty o lesníctve a lesníkoch, ktoré rezonujú v dnešnej spoločnosti? A aké sú fakty?
Aké sú najčastejšie mýty o lesníctve a lesníkoch, ktoré rezonujú v dnešnej spoločnosti? A aké sú fakty?
„Najväčším nepriateľom poznania nie je ignorantstvo. Najväčším nepriateľom poznania je ilúzia poznania.“ Stephen Hawking
Naozaj je „anomáliou“ to, ako spravujeme lesy v národných parkoch na Slovensku? Alebo je to úplne inak a náš systém nie je ničím neštandardný v porovnaní s inými európskymi štátmi? Pozrime sa ako je to v Slovinsku.
Ochrana lesov nie je alternatívou. Je to nevyhnutnosť. Aktuálne schválený Plán obnovy a odolnosti Slovenska je učebnicovým príkladom nepochopenia významu lesov pre spoločnosť. Veľmi drahým príkladom. Alebo malo ísť o zámer?
V čase, keď európske lesy zažívajú ťažké chvíle a tí, ktorí sa o ne starajú, sú obviňovaní zo všetkého, i z toho, že zapríčinili tento stav, prichádza „svetlo do tmy“.
Vnímavosť k prírode nie je iba vecou filozofických úvah, či romantických predstáv. Pre niekoho je vecou každodennej existencie. Impulzom pre napísanie blogu bol komentár Michala Havrana „Nevieme, čo si vlastne myslíme o prírode.
V časoch krízy si začíname všímať a uvedomovať veci, ktoré sú naozaj dôležité. V časoch kríz sa ukazujú kritické články vo fungovaní spoločnosti.