V Bratislave sa rozhodlo o budúcnosti európskych lesov

Písmo: A- | A+

V čase, keď európske lesy zažívajú ťažké chvíle a tí, ktorí sa o ne starajú, sú obviňovaní zo všetkého, i z toho, že zapríčinili tento stav, prichádza „svetlo do tmy“.

Európski ministri, ktorí zodpovedajú za lesy, podpísali dva strategické dokumenty, ktoré sú míľnikom v európskej politike o lesoch. Tieto dokumenty už navždy budú niesť názov „bratislavské“, keďže sa tak stalo v rámci nedávnej bratislavskej konferencie FOREST EUROPE.

Budúcnosť, akú chceme: lesy, aké potrebujeme

Konanie bratislavskej konferencie bolo vyvrcholením viac ako päťročného slovenského predsedníctva v tomto celoeurópskom politickom procese o lesoch, ktorý už vyše tridsať rokov požíva záštitu európskych ministrov. Kvôli pretrvávajúcej pandémii sa táto konferencia konala v online priestore. Za účasti zástupcov z viac ako 40 krajín. Jej organizovanie bolo preto extrémne náročnou úlohou pre slovenských organizátorov. Úspech akejkoľvek konferencie však závisí najmä od jej výstupov. Čo teda bolo obsahom ministerskej konferencie?

V zásade išlo o dve veci. O dohodnutie sa na novej spoločnej strategickej vízii pre európske lesy a jej „rozmenenie“ na jednotlivé parciálne ciele. Tieto ciele je potrebné splniť do roku 2030. Tak, aby bola posilnená všestranná úloha, ktorú lesy zohrávajú v trvalo udržateľnom rozvoji. Na prospech celej spoločnosti. V časoch klimatickej zmeny a klesajúcej biodiverzity. Túto vec riešila tzv. Bratislavská deklarácia ministrov.

Druhým, nemenej dôležitým prvkom konferencie bola aktuálna téma adaptácie lesov na klimatickú zmenu. Teda téma, ktorá je mimoriadne citlivo vnímaná aj verejnosťou – väčšinou však iba cez optiku vonkajších prejavov pôsobenia jednotlivých faktorov klimatickej zmeny na lesy. Týmito prejavmi sú častejšie a rozsiahlejšie škody na lesoch, spôsobené napr. vetrom, suchom, hmyzom. S tým súvisí aj otázka riešenia týchto kalamitných situácií lesníkmi (odstraňovanie kalamitného dreva s cieľom ochrany okolitých porastov). Aj tu je však dôležitá prevencia. Teda, aby k takýmto situáciám dochádzalo v budúcnosti čo najmenej. Podľa možností. Kľúčovým pojmom je odolnosť lesov. Táto otázka bola adresovaná v tzv. Bratislavskej rezolúcii ministrov.

Dokonalá politická vízia

Podpis oboch dokumentov je dobrou správou. V Bratislavskej deklarácii ministrov s názvom „Budúcnosť, akú chceme: lesy, aké potrebujeme“ politickí lídri krajín z celej Európy i Európskej komisie (komisár Wojciechowski), ktorí majú vo svojom portfóliu lesy, jasne vyjadrili svoj postoj. Chcú vidieť, že „v európskych lesoch sa hospodári trvalo udržateľným spôsobom, čím sa zabezpečí, že tieto lesy sú odolné, zdravé, produktívne, plnia množstvo funkcií a prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju a to prostredníctvom poskytovania ekonomických, sociálnych, environmentálnych a kultúrnych úžitkov súčasnej i budúcim generáciám“. Toto je presne znenie bratislavskej vízie. Vízie, ku ktorej naplneniu by malo prísť cez desať parciálnych cieľov zahŕňajúcich napr. aj zastavenie straty biodiverzity, posilnenie úlohy lesov pri viazaní uhlíka, či pri transformácii ekonomiky na zelenú a obehovú a pri sociálne spravodlivom rozvoji vidieckych oblastí.

Dosiahnutie politickej dohody o novej spoločnej vízii a cieľoch pre európske lesy je významný počin. Sám osebe však nič neznamená. Úspech každej vízie je založený na jej „pretavení“ do konkrétnych opatrení jednotlivých aktérov. Teda najmä do vládnych návrhov, ktoré vytvoria podmienky pre tých, ktorí by mali realizovať potrebné opatrenia v praxi. Ako však hovorí jedno staré japonské príslovie „Vízia bez práce je iba snom. Avšak práca bez vízie je nočnou morou.“

Keď už hovoríme o aktéroch, bratislavská vízia prináša dve nové veci. Po prvýkrát v histórii sú jej súčasťou vlastníci a obhospodarovatelia lesov. Teda konkrétnejšie – uznanie ich zásadnej úlohy pri napĺňaní zmienenej vízie. Európski ministri tým vysielajú jasný signál, že bez tých, ktorí sa o lesy prakticky starajú, je táto krásne znejúca vízia iba snom.

Dialóg so spoločnosťou

Druhý prvok, ktorý sa stal súčasťou bratislavskej vízie, si zaslúži rovnakú pozornosť. Odkazuje na dôležitosť zahrnutia všetkých zainteresovaných strán do realizácie tejto vízie. Teda rezortov a odvetví, ktorých záujmy sú nejakým spôsobom späté s lesmi, ich ochranou, udržateľným rozvojom a rozumným využívaním. A samozrejme nesmieme zabudnúť na verejnosť.

Práve preto európski ministri vyzvali na dialóg. Dialóg o lesoch. Pretože dialóg je nástroj, cez ktorý môže spoločnosť prezentovať svoje názory, predstavy a požiadavky na využívanie a ochranu lesov. V každom dialógu však musia byť prítomné dve strany. Nielen tá, ktorá niečo požaduje. Ale aj tá, ktorá nesie zodpovednosť za to, že tieto požiadavky budú naplnené.

Pretože práve táto zodpovednosť je kľúčom. Dialóg by preto mal byť zároveň aj nástrojom a príležitosťou pre lesníkov, aby vysvetlili svoje odborné postoje. To, čo je reálne a čo už nie. Čo je poznatkami overený fakt a čo už je mýtus, domnienka, pocit, emócia. Pretože oni sú tí, ktorí v konečnom dôsledku nesú hlavnú zodpovednosť za stav našich lesov a naplnenie spomínanej vízie. Oni musia vysvetliť, v čom spočíva význam, úloha a mnohorakosť úžitkov, ktoré rozumne využívané lesy poskytujú širokej verejnosti. I to, že aj naše lesy majú svoje limity. Nielen tie ekologické. A že akékoľvek úzkoprofilové nazeranie na ne, ignorujúce zásady holistického (celostného) prístupu, v konečnom dôsledku neprinesie žiadaný celospoločenský úžitok. Či už z hľadiska biodiverzity alebo ekonomiky.

Trvalá udržateľnosť nie je „business as usual“

Lesníci taktiež musia pochopiť (mnohí to už chápu), že do tohto dialógu so spoločnosťou musia vstúpiť. Pretože tento dialóg je možnosťou rozpovedať pravdivý príbeh o našich i európskych lesoch. Napríklad o tom, že lesníctvo pred mnohými storočiami nevzniklo ako nástroj „rúbania stromov“, ale práve kvôli ochrane lesov pred ich bezhlavým ničením. Že na historicky veľmi husto osídlenom európskom kontinente, ktorý azda najviac poznačili agrárna či priemyselná revolúcia, máme stále viac ako tretinu územia pokrytého lesmi. Lesmi, ktoré dokážu plniť svoje mnohoraké funkcie. I keď je to stále náročnejšie.

Trpezlivo vysvetľovať, že slovenské národné parky nie sú Yellowstone. Že v nich žili a hospodárili ľudia dávno pred tým, ako sa národnými parkami stali. Že prechod z fosílnej na zelenú ekonomiku nie je možný bez dreva. Že aj výrobky z dreva viažu uhlík. Že trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch nie je „business as usual“, či dokonca „greenwashing“ (zelená kamufláž). Naopak. Že je to plne medzinárodne etablovaný koncept. Holistický a dynamický koncept, ktorý je schopný reagovať na súčasné výzvy. Dávajúci prioritu potrebe adaptácie lesov na meniace sa podmienky prostredia. A aj preto umožňujúci uplatňovanie prírode blízkych postupov pestovania lesov. Teda toho, čo sa žiada v týchto časoch klimatickej krízy a klesajúcej biodiverzity. Že zachovanie a ochrana pralesov a prírodných lesov sú rovnako súčasťou trvalej udržateľnosti (odsek 9 Bratislavskej deklarácie).

Určitým prelomom (z lesníckeho pohľadu) a zároveň dôkazom, že európsky lesnícky sektor dokáže reagovať na aktuálne trendy a potreby spoločnosti je aj desiaty strategický cieľ v Bratislavskej deklarácii. Tu sa európski ministri zaviazali (v takejto forme po prvý krát v histórii), že náležitú pozornosť budú venovať aj lesom, parkom a zeleni v mestských a prímestských aglomeráciách. Prečo? Pretože do budúcna sa predpokladá, že až dve tretiny obyvateľstva budú žiť v mestách. Regulácia klímy v mestách prostredníctvom zelene sa stáva čoraz väčšou výzvou. Lesnícky sektor chce k tomuto úsiliu prispieť.

Toto všetko si plne uvedomujú aj európski ministri. Preto podpísali bratislavské dokumenty. Dali jasne najavo, že i keď si za svoje lesy zodpovedajú krajiny v prvom rade sami, európska spolupráca a spoločná stratégia sú nevyhnutné i do budúcna. Viac ako kedykoľvek predtým. Pretože budúcnosť, akú chceme, je naša spoločná.

Tento článok vyjadruje osobné názory jeho autora. Článok nie je možné interpretovať ako stanovisko akejkoľvek verejnej inštitúcie.

Skryť Zatvoriť reklamu