Nie že by som nemal rád šou tohto typu ale po týždňoch jedenia chleba s lekvárom na základnej škole som niekoľko ďalších radšej nedesiatoval. Priznám sa, rozum mi ostáva stáť nad tým, že hoci ide o mimoriadne vydarený formát, nedokážu komerčné televízie za tie roky prísť s niečím novým. Niekoľko sérií speváckej súťaže a potom súťaž v ktorej najpravdepodobnejšie aj tak vyhrá spevák alebo tanečník. Prečo? Lebo je pre neho najľahšie počas niekoľkých finálových večerov meniť repertoár. Nuž hltač mečov môže meniť akurát rukoväte, ktoré z neho ostanú trčať na konci, takže je zľahka v nevýhode.
Poviete si , veď oni predsa majú „peoplemetre" a tie jasne ukazujú čo ľudia sledujú. No lenže s prieskumom sledovanosti programov, je to ako s prieskumom trhu za „totáča". Vtedy sa vyrábal iba jeden druh chleba a keby ste si spravili prieskum trhu, s úžasom by ste zistili , že všetci jedia práve ten. Na ÚV KSČ vtedy asi mesačne chodievalo hlásenie typu: „iný chleba netreba, všetci jedia ten čo pečieme. Sťažujú sa iba disidenti v službách hnijúceho kapitalizmu , s cieľom rozvracať stabilitu našej rozkvitajúcej vlasti.". Inak povedané, ak by som mal doma peoplemeter, tiež by mi bežal jeden z programov, ktoré sú aktuálne v ponuke. O tom čo by som si ale rád pozrel a nikto to práve nevysiela, peoplemeter informáciu nemá.
Naviac, ma až do bezvedomia vytáča ako sa aktuálne štvorica top televízií v „našich jazykoch" začala predháňať. Pre zvýšenie sily vytvorili „cross-moravské" dvojice a podaril sa im kúsok nevídaný. Zo známeho formátu dokázali dostať do jednej krajiny v tom istom čase hneď dve vydania. Pomenili názov a hurá na to. V jednej verzii si pozriete trojčlennú porotu a moderátorskú dvojicu. V tej druhej moderátorské eso osamote a k nemu štvoricu porotcov.
A časové súvislosti? Za roky konzumácie produktov televízneho trhu sme si už zvykli, že podľa teletextu si hodinky nastavovať nemáme , pretože o 20:00 ešte len začína reklama. Nedeľnajší večer ale vojnu zahájil už o 19:50 útokom jednej z dvojíc. To je v poriadku. Na bojisku to tak býva, že tí čo útočia sa rozbehnú trochu skôr ako tí na druhej strane. Rozdiel desať minút sa vo vojne dá akceptovať. Keby jedna strana bojovala v pondelok a druhá v stredu bola by to čudná vojna. Som teda presvedčený, že sa budú stretávať nie len v priestore ale aj čase. A tak sa môžeme tešiť na „synchronizované reklamy" keď si počas prestávky ma „bežný prací prášok" v jednom tábore ani náhodou nepozriete talentovaného tanečníka v druhom tábore. Žiaľ za reklamu, ktorú nikto nevidí sa skrátka neplatí. A ak ste mali pocit, že v tejto vojne ide o diváka tak sa obávam, že „nie ste v obraze".
Ale články vraj treba končiť s optimizmom. Tak Vám teda želám , aby ste mali talent na sledovanie televízie. Odhadujem, že takmer do Vianoc sa Vám to môže hodiť.
