IT manažér, ktorý rád píše :). Som autorom knihy KOMPARZISTI - Epizóda I. Josh Parker a knihy Swingers párty alebo Stredná kríza veku, ktorá príde na pulty na jar 2014. Viac sa môžete dozvedieť na http://www.braintertainment.info Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vraví sa, že ak dáte klamárovi dosť času a priestoru na vyjadrovanie, usvedčí sa aj sám. Z tejto kategórie sú aj výroky Vladimíra Putina k aktuálnemu dianiu na poloostrove Krym. Veď posúďte sami jeho „logiku". Ako podklad pre tento blok som použil článok denníka SME uverejnený tu.
Vítam Vás pri ďalšej časti seriálu na tému „Ako (napísať a) vydať knihu". V predošlej časti seriálu sme si povedali aké je dôležité vytvoriť si pomocný dokument s kostrou príbehu, aby ste príbeh rozumne vystavali a udržali knihu „po hromade". Len pre informáciu v prípade mojej knihy KOMPARZISTI - Epizóda I. Josh Parker dokument kostry príbehu predstavoval dvadsaťštyri strán formátu A4. V prípade knihy Swingers party alebo stredná kríza veku (vyjde na jar 2014) som kostru príbehu „zvládol" na osemnástich stranách A4. Hoci to v oboch prípadoch nie je málo, rozhodne sa v takom súbore orientuje ľahšie ako v knihe, ktorá má vyše tristo strán.
Tento blog by sa pokojne mohol volať aj „Strany končia, pachuť zostáva" a nepopieram, že ma k jeho napísaniu vyprovokoval článok o zániku HZDS, ktorý je plný „skvostov" ako sa na stranu, či hnutie, uvedeného mena patrí. Ale vôbec nechcem písať o tom, či si Vy ako súkromná osoba, alebo Vaša firma, môžete dovoliť vygenerovať sekeru 200 tisíc Eur a potom zaniknúť bez toho aby ste sa vôbec unúvali ísť do konkurzu. „Štátotvorná" strana to zjavne urobiť môže a zostáva odpovedať na otázku „Aký štát môže takáto strana stvoriť?"
Na prelome rokov je vždy čas bilancovať. Nazrieť do zoznamu úloh a vyhodnotiť čo sa podarilo a čo človeka ešte čaká. Poznáte to. Podobnosť čisto náhodná.
Vítam Vás pri druhej časti nášho seriálu na tému „Ako vydať knihu?" Hneď v úvode si dovolím malú odbočku. Počas premýšľania nad ďalším textom som si uvedomil, že sloveso „vydať" má minimálne dva významy. Po prvé je to vydávanie knihy, teda to o čom je reč aj v našom seriáli, ale po druhé je tu aj význam „vydaja resp. sobáša". Keď som nedávno premýšľal nad názvom tohto seriálu prichytil som svoju kreativitu ako sa zamýšľa nad grafickým stvárnením názvu seriálu. To pre prípad, že by raz tento seriál vyšiel aj v knižnej podobe. V takom prípade si na obálke knihy predstavujem akúsi „grafickú parafrázu" toho ako otec vedie svoju dcéru k oltáru s cieľom „vydať ju". On (otec) je samozrejme autor a ona - kniha (jeho dieťa) ide vedľa neho s dlhým bielym závojom, pripravená na vydaj. Kresliť síce neviem, ale dvojzmyselnosť slovesa „vydať" sa mi pre potreby knižnej obálky páči :).
Keď sa koncom roka 2011 dostala na trh moja kniha Komparzisti - Epizóda I. Josh Parker, predstavovalo to pre mňa čosi ako splnenie chlapčenského sna. Predchádzajúcich štrnásť mesiacov spisovateľskej práce bolo zavŕšených a ja som očakával prvé ohlasy na svoju knihu. Samozrejme ako začínajúci autor som očakával ohlasy hlavne zo svojho okolia a faktom je, že tie na seba nenechali dlho čakať. Vypočul som si množstvo pochvál a ako to v živote chodí, aj množstvo kritík či námetov na zlepšenie. Ale skôr ako ohlasy na knihu samotnú ma prekvapilo, koľko ľudí sa zaujímalo o to ako si človek dokáže knihu vydať sám. Náhle som si uvedomil, že len v mojom okolí existuje pomerne široká skupina ľudí, ktorí sa už nad vydaním knihy zamýšľali. Či už s vážnym záujmom, alebo len tak zo zvedavosti, hľadali odpoveď na otázku „Ako môžem vydať knihu?". To všetko ma inšpirovalo k tomu aby som svoje „zážitky" z vydávania knihy spracoval do podoby písaného seriálu a podelil sa tak o ne s tými z Vás, ktorých to zaujíma. Verím, že to ušetrí čas, či sklamania každému, kto nechce tvrdohlavo od znova prešľapávať cestičku, po ktorej už kráčal niekto pred ním.
Na úvod blogu ako je tento sa patrí povedať, že som už roky nadšený jabĺčkár. 2 rôzne modely iPhone, jeden iPad a ... „hádajte na čom píšem tento blog?" to snáď dostatočne dokumentujú. Rovnako tak rozumiem tomu, že je podstatne ľahšie niečo skritizovať ako niečo vytvoriť. Platí to pre operačný systém, knihu či takýto blog. Aj napriek tomu sa chcem s vami podeliť o svoj subjektívny dojem z nového iOS 7, ktorý si, podobne ako milióny iných jabĺčkárov, niekoľko dní skúšam.
Tento blog sa mohol volať aj „Premárnená čašníkova šanca" ale posúďte sami. Sedím si večer s deťmi v obľúbenej reštaurácii v mojej „skororodnej" obci. Po náročnom dni s mamičkou na cestách sme si sem opäť zamierili na večeru.
Dnešné RIZOTO (rozumej Relatívne Ironické Zhodnotenie Okolností Tohto Obdobia, viac o názve tu) má nasledovné témy:
Na futbale mám rád prechody z obrany do útoku. Keď sa to urobí dobre je to vzrušujúce a zábavné zároveň. Na politike bývajú pozoruhodné skôr prechody z útoku do obrany. Bývajú zbabrané a zároveň tragikomické. A podobne ako nám ich v minulosti predviedli „bradaté" politické strany v týchto dňoch nám to isté predvádza SaS a Richard Sulík.
Dnešné RIZOTO (rozumej Relatívne Ironické Zhodnotenie Okolností Tohto Obdobia, viac o názve tu) má tieto témy:
Po dlhšom čase som si opäť našiel čas napísať RIZOTO (rozumej Relatívne Ironické Zhodnotenie Okolností Tohto Obdobia. Viac o názve sa dozviete tu.
Po zhliadnutí dnešných televíznych novín sa strelka môjho politického kompasu opäť zas nekontrolovane a zúfalo rozochvela. Hoci sa neradím medzi potenciálnych voličov Obyčajných ľudí - nezávislých osobností, ešte včera som si myslel, že túto politickú iniciatívu viem niekam zaradiť.
Viem, že už máte všetci názor na tému odpočúvania a už ste všetci rozdelení do dvoch šíkov. Jedna skupina čo by umlátila „už skoro odídeného" ministra Galka za zneužitie právomocí a druhá čo by naopak za neho život položila. Ja žiaľ (alebo našťastie) nevidím ani do svedomia ministra Galka a ani do svedomia Michala Gučíka. A tak vám núkam „vecný" pohľad na celý problém a chcem upriamiť vašu pozornosť na fakty, ktoré v tom hrmote ostali trochu stranou.
Keby tento blog písal Ibrahim Maiga povedal by len: „Ty kokso", aj keď jeho výslovnosť písmenkami vyjadrím ťažko. Keď som si prečítal správu dňa, ktorú môžete nájsť tu, zožltol som ako bicykel Slovenskej pošty.
Povedzme si rovno, že vymývanie mozgov je vec nedobrá a to bez ohľadu na saponát, ktorý sa pri tom používa! Tak si aspoň myslím ja svojimi (ne)vymytými hemisférami. Kampaň 99%, ktorú som zachytil v uplynulých dňoch na billboardoch v hlavnom meste (predpokladám, že sú aj inde) však osobne do tejto kategórie radím aj keď...
Moja žena vravieva (bacha ona existuje! Nie ako pani Colombová), že keď píšem o politike je to ironické. Podľa mňa tento blog nie je ani ironický a ani o politike. Skôr o futbale, diaľnici a skupine Olympic bude reč. Ale je pravda, že aby pointa vyznela bude článok dlhší. Okradnem Vás teda o trochu času, a v duchu hesla „čas sú peniaze" vás okradnem aj o tie. Ale zas nie o toľko ako prvá vlna privatizácie.
V hluku spôsobenom pádom vlády trochu zanikla informácia o tom za akého rovnocenného partnera nás berie Európska únia. Keďže si myslím, že je to informácia dôležítá dovolím si Vám ju pripomenúť. Povedal ju vo včerajších televíznych novinách na Markíze ten najkompetentnejší, náš eurokomisár Maroš Šefčovič.
Keď išiel Igor Matovič na dnešnú koaličnú radu dal si na facebook status, že má pocit, že bude posledná. A veru sa zdá, že pomaly padá vláda, po nej Euro a potom Európska únia. Snáď aspoň ten facebook ostane. Televízia Markíza nám už núka v titulkoch informácie o tom ako sa vládna koalícia otriasa v základoch. Nahlas sa začína hovoriť o predčasných voľbách a pýtam sa: „Prečo vlastne?" Tak si v tom prosím urobme jasno páni politici v Bruseli aj doma!
Už dlhší čas sledujem v televízii Markíza veselý spôsob akým nám počas hlavnej spravodajskej relácie zobrazuje titulky. Nikdy som v TV nepracoval, a po tomto článku už ani nebudem, ale naozaj nerozumiem ako k takýmto chybám môže dochádzať ak uvážim, že reportáž niekto strihá ešte pred jej vysielaním. No ale aspoň je to zábava. Len za uplynulý týždeň som si všimol toto.
