Poďme pekne po poriadku. Keď som sa spýtal priateľa G. Oogla „vo co go" našiel som niekoľko zaujímavých odkazov o predmetnej kampani. Prvý si môžete prečítať tu. Autor v ňom nadväzuje na esej s názvom Jedno percento, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza.
Zistenie renomovaného autora spočíva v tom, že bez ohľadu na vyspelosť konkrétnej krajiny, 1% ľudí v nej kontroluje väčšinu majetku, a „de facto" ovplyvňuje ekonomický chod krajiny. Cieľom celej kampane teda je (iba dedukujem, lebo kampani sa darí nič konkrétne nepovedať) mobilizácia 99% ľudí s cieľom dosiahnuť spravodlivejší svet. Hoci sa mi tá myšlienka javí ušľachtilá so spôsobom a formou sa mi stotožniť nepodarilo. Moje dôvody sú nasledovné.
Tak po prvé (slabé žalúdky nech radšej preskočia) to, že 1% ľudí ekonomicky riadi chod celého sveta znie síce nepríjemne, ale nemyslím si, že sa to dramaticky líši od ostatných oblastí ľudského života. Prečítajte si napríklad tento článok z pred troch rokov o Nobelovej cene pre virológa. Zistíte, že cenu dostal za niečo, čomu pred 30 rokmi veril iba on sám! Dnes jeho objav zachraňuje životy. Takýchto príkladov nájdeme množstvo v každej oblasti života. Pozrite sa okolo seba. Autá, televízia, Internet, ... čokoľvek čo rutinne používate. Čo z toho vymyslelo 99% ľudí? A hoci sa ako ľudstvo cítime „pánmi tvorstva" pravda je taká, že v každej oblasti iba zanedbateľné percento vyvolených ľudí riadi naše smerovanie a tak povediac „drží ostatných pri živote". „Sme pánmi tvorstva" lebo tých pár hlavičiek čo na niečo cenné prišli sa s nami o svoje zistenia podelili. Preto sa priznám, že predstava, aby vakcíny vyvíjalo 99% ľudí, ktorých som stretol včera v bufete na hlavnej stanici, ma desí oveľa viac ako skutočnosť, že to robí iba 0,01% vyvolených vedcov.
Asi ma budete pokladať za blázna, plateného agenta bohatých firiem (daj Bože aby ste mali pravdu, číslo účtu pošlem emailom) alebo za čestného člena slobodomurárskej lóže ale nemyslím si, že s peniazmi to funguje inak. Sú ľudia, ktorí to s peniazmi vedia a sú takí, ktorí nie. A podobne ako biológovia aj bohatí ľudia si hľadajú spoločnosť tých s ktorými majú niečo podobné. V tomto smere ma skutočnosť, že 1% ľudí ekonomicky riadi chod sveta nijako neprekvapuje. Rozdiel je snáď iba v tom, že kým s vedcom zatvoreným v labáku sa nikto vymeniť nechce tak výhody života Gatesov, Jobsov a Zuckerbergov by si dokázal užiť každý.
Samozrejme riziko zneužitia ekonomickej moci je vysoké a všetko to čo nazývame „demokraciou" má slúžiť na jej lepšiu kontrolu. Preto som čakal, že ma po zmobilizovaní kampaňou 99% jej tvorcovia niečím zaujímavým presvedčia. Že ma naštartujú ako ideme veci zmeniť a ako „vytrhneme krajinu z rúk zbohatlíkov a vrátime ju ľuďom." Žiaľ nestalo sa. Z internetovej stránky (tu) som sa dozvedel iba UŽ LEN KOĽKO DNÍ CHÝBA do magického dátumu 11.11.11. Vraj keď zadám svoju emailovú adresu „dozviem sa viac medzi prvými". Nezadal som lebo som nepochopil prečo je to tajné keď sa to týka 99% ľudí.
V inej reklame na FB som si zase pozrel video kde pán Chmelár (autor článku vyššie a tipujem tvár kampane) prišiel zatknúť ľudí z J&T. S úsmevom na tvári ich informoval (teda len ich vrátnikov), že „neoprávnene vlastnia nejaké peniaze". Asi som náročný pozorovateľ, ale ak už sa p. Chmelár v článku vyššie sťažoval, že štáty už nie sú riadené zákonmi ale firmami potom v jeho podaní čakám posun k lepšiemu v tomto smere. Uniká mi teda prečo týchto ľudí oficiálne nezažaloval a neučinil tak zadosť zákonom, ale ich iba, ako býva dobrým zvykom, mediálne obvinil.
Podčiarknuté zrátané kampaň 99% u mňa vyvolala dojem „medzipastierskej krádeže", kedy sa nový pastier snaží ukradnúť stádo. Najprv stádu povie, že nie je slobodné a je zatvorené v škaredej ohrade, ktorá je navyše postavená z peňazí stáda. Vyvolá tak v stáde dojem, že treba ohradu zbúrať. Keď sa to podarí prídu na rad aj studené noci a stádo si časom uvedomí, že bezpečná ohrada sa môže hodiť. A zrazu bude po ruke šikovný pastier aj s plánom ako ju postaviť. Z čoho ju bude financovať sa už stádo pýtať nebude.
Čo s tým?
Búrať či nebúrať? To je otázka.
Nebyť stádo! To je odpoveď.
