Pochopiteľne, že pán nižšieho vzrastu s „knírem", to bude interpretovať tak, že odchod jedného človeka ešte neznamená stratu mandátu celej strany. Bude sa prirodzene usilovať obsadiť premiérsky post niekým iným a presviedčať všetkých naokolo, že je tu vôľa (a teda aj cesta) dokončiť volebné obdobie.
Kto čítal blog http://lubomirgalko.blog.sme.sk/c/265115/Je-cas-na-zmenu-alebo-Paludu-si-nedame.html, ministra Galka, asi mi dá za pravdu, že bývalý železničiar bude ťažko hľadať podporu pre svoje alternatívne scenáre v radoch SaS. Keby podobný článok napísal bloger „fantasta" ako ja, bolo by to úsmevné. Keď to napíše minister súčasnej vlády, ktorý vidí do kuchyne, je to na zamyslenie. Skrátka Hamletovská pravda ostáva, iba jej regionálna platnosť sa mení. Niečo je zhnité, ale Dánov môžeme zo zodpovednosti za ten smrad, nateraz vylúčiť.
Či by výmenu Ivety Radičovej, takýmto „bábkovo-divadelným" spôsobom, podporili ostatné koaličné strany, o tom je ťažko špekulovať. Ale s trochou nadsázky sa dá povedať, že je to iba otázka ceny. Ak to poviem vulgárne, tak je to možný postup za predpokladu, že jazyk národnostných menšín sa bude môcť používať v každej obci kde už jedli maďarskú salámu a výhradu svedomia si bude môcť uplatniť každý kto nie je homosexuál. Ale nehrajme tu týmito kartami!
Ak uvažujeme o výmene Ivety Radičovej je potrebné sa pristaviť aj pri strane, ktorá má v logu pokrivenú šípku. Narážky, či týmto spôsobom vizualizovali svoj charakter si teraz odpustím. Faktom je, že SMER SD sa na rošády okolo postu premiérky, rozhodne teší. Určite sa nebudú mlčky prizerať ako Mikuláš Dzurinda ťahá za povrázky. A nepochybne si už brúsia nožničky, aby mohli nejaké povrázky prestrihnúť a rovnako tak aj šnúrky aby mohli nejaké bábky „namotať".
A čo z toho všetkého vyplýva? Snáď iba to, že pravicový volič je už z toho všetkého znechutený. Už pomaly dvadsať rokov neexistuje dlhodobá a stabilná alternatíva k ľavicovému populizmu. Lepšie povedané existuje tu toľko alternatív, že je problém poskladať ich do jedného funkčného celku. A tak či v predčasnom, alebo regulárnom termíne volieb, nepochybne vyhrá SMER. A bude to SMER Grécko. A potom sa budeme ešte niekoľko rokov tešiť z toho, že môžeme zjesť viac ako navaríme. A keď nám dojdú zásoby vo vlastnej komôrke, budeme si musieť od niekoho požičať. A vtedy sa ukáže potreba nemať na čele nálepku „tí čo nepožičali". Vravel som Vám! Slovensko by malo podporiť Euroval 2! Nie preto, že je to správne. Skôr preto, že je to predvídavé. A oproti tomu, čo zaplatíme doma ako dôsledok nepochopenia svojej úlohy pravicovými politikmi, sú to iba „šušne".
P.S. Nerád končím pesimisticky, ale Colleen McCulloughová napísala kedysi svetoznámy román „Vtáky v tŕní" o nenaplnenej láske. Keď sledujem takmer dvadsaťročnú márnu snahu Slovenska zjednotiť pravicu, črtá sa mi tu paralela. V príbehu síce nie je tŕnie, ale je tu pán Trnka. Akurát tu nie sú žiadni vtáci. Či?
