Tu niekde sa končí spravodlivosť a začína slovenská realita. Podnikateľ, pán T. (nie Pán Tau aj keď čarovanie mu rozhodne ide) z pochopiteľných dôvodov stavbu nezbúral a pozemok v pôvodnom stave nevrátil. „Sympatické" železnice po tomto akte vzdoru pána T. vytiahli ťažšie kalibre a rozhodli sa domôcť práva na súde. Ak by ste ale čakali rýchlu a komfortnú jazdu za spravodlivosťou, typu „IC", čakáte márne. Na cestu za právom vyrazila na miesto toho akási parná lokomotíva z Horných Ogrgeliec a ledva pufká hore briežkom. A tak právnici síce podali žiadosť na súd o predbežné opatrenie, s cieľom zakázať pánovi T. nakladať s majetkom, ale urobili v ňom dosť chýb na to, aby súd mohol ich návrh zamietnuť.
Súd v tomto smere treba ale pochváliť, lebo dal právnikom, železniciam a teda aj nám, šancu na reparát. Stačilo iba v pôvodnom podaní odstrániť nedostatky, ktoré súd vytkol a doručiť opravený návrh súdu v náhradnom termíne. Lenže je zima a vlaky zas meškajú. A tak oprava síce prišla, ale neskoro. Súdu nezostalo nič iné ako návrh zamietnuť. Ako poznám slovenskú realitu o pár týždňov sa z médií od hovorkyne železníc dozvieme, že už vlastne konať nemôžu lebo podať na súd druhé podanie v tej istej veci nie je možné. Paragrafy sú už také. Kľukaté a je v nich zahrčkané kadečo.
Ako vravieval Vladimír Mečiar: „Vlci vyjú a karavána ide ďalej." Skrátka železnice konajú, novinári informujú, súdy rozhodujú, vy pracujete a hacienda? Čuduj sa svete, stojí.
Teraz by som mohol napísať, že právnici slovenských železníc sú neschopní babráci. Problém ale je, že si to nemyslím. Skôr sa obávam horšej alternatívy. A síce, že celé je to iba divadelné predstavenie s dialógom podobným tomu nasledovnému:
„Cyril, máme problém."
„Nestraš!"
„Vážne! Ten pozemok."
„Čo s ním? Veď máme zmluvu."
„Kriste! Ako keby si nepoznal novinárov. Serú sa do toho."
„Tak ich ignoruj!"
„To nemôžem. Aj Iveta povedala v telke, že to treba zbúrať."
„To nemôžeš!"
„Viem, ale musíme im hodiť aspoň kosť."
„Počúvam."
„Formálne vypovieme zmluvu a vyzveme ťa vrátiť pozemok."
„To neurobím!"
„To mi je jasné. Ale získame čas a trochu to vychladne. Potom dáme aj návrh na súd."
„Zbláznil si sa? Čo keď mi to prikážu zbúrať?"
„To sa nestane."
„Máš tam niekoho?"
„Hej, ale je to príliš na očiach. Musíme na to inak."
„Ako?"
„Spravíme v návrhu pár chýb a súd to zamietne."
„To neznie zle. Tvoj právnik bude vyzerať ako idiot."
„Jeho problém. Je za to platený."
