Pre jednoduchosť budem uvažovať situáciu v hlavnom meste a predpokladám, že v iných regiónoch slovenska to bude už iba ak horšie, z dôvodu nižšieho rozpočtu. Najprv Vám dám do pozornosti nasledovnú linku, z ktorej čerpám „bulharské konštanty" . Na http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11020888&p1=151226 sa píše:
„Na zimnú údržbu komunikácií Magistrát Bratislavy v tomto zimnom období minul 5 028 000 €. Zimná služba bola vyhlásená 1. decembra 2008 a ukončená bola 28. februára 2009. Počas zimného obdobia bolo vydaných 31 celomestských a 351 lokálnych pokynov na zásah. Sypače počas výkonu najazdili 87 699 km. Prvý zásah bol vykonaný 21. novembra 2008 na mostoch, kde sa začalo vytvárať náľadie. Posledný zásah bol vykonaný 24. marca 2009. Počas zimnej služby bolo v pohotovosti 41 sypačov a 55 pracovníkov. Na posyp sa minulo 7 434 t soli, 1 398 t soli navlhčovanej solmagom a 707 ton solmagu."
Takže počítajme spolu! 5 028 000 € / 87 699 km to máme 57,33 € za kilometer údržby. Nechcem o tomto čísle polemizovať keďže do toho spadá nafta, údržba áut, posypový materiál, mzdy a všetko ostatné. Poďme ale ďalej. Zimná služba trvala v zásade 3 mesiace čo pre jedoduchosť zaokrúhlim na 90 dní. Takže 87 699 km za 90 dní to máme 974,43 km priemerne za jeden deň. Ak naviac rátame 41 sypačov dostaneme sa k číslu 23,76 km na jeden sypač a deň. Samozrejme, že sa to nedá takto jednoducho počítať pretože sypače jazdia keď sneží a keď nesneží tak nejazdia. Niekedy nejazdia v oboch prípadoch alebo jazdia a nesypú ale to zanedbáme. Pre ďalší výpočet je náš priemer na jeden sypač a deň dobrý základ.
Ak teda primerne mohol urobiť jeden sypač 23,76 km za deň a jeho priemerná rýchlosť je povedzme 30 km za hodinu potom jeden pracovník s jedným sypačom za jednu smenu 8 hodín môže prejsť 8 x 30 teda 240 km. To je asi desať násobok vypočítanej priemernej dennej trasy (23,76 km). Inak povedané ak bude jeden deň husto snežiť a sypače spravia každý po 240 km potom musia nasledovných 9 dní stáť aby nám ten priemer vo výsledku sedel. Všetky sypače tak za deň sneženia dokážu 1x prejsť trasu o celkovej dĺžke 41 x 240 km = 9 840km. Ak zoberiem do úvahy fakt že z DNV do Rače je to cca 22 km (ale krát 2 lebo treba odhrnúť oba smery. Možno aj krát 4 tam kde sú po 2 pruhy!) potom je to 44 km na jeden takýto úsek. Do 9 840 km sa teda zmestí 223 takýchto 44 km úsekov. Nemám presný údaj o tom koľko km ciest má v správe hlavné mesto ale čisto laický odhad z pohľadu na mapu a 22 km medzi DNV a Račou tipujem, že to bude tak polovica z 9 840km. Ak by to tak bolo potom našich 41 sypačov môže za 1 deň sneženia prejsť po hlavnom meste 2x. Ak majú v správe iba tretinu týchto km potom môžu prejsť za deň 3x a podobne. Obdobne na to vplýva aj priemerná rýchlosť, ktorá bude zrejme vyššia. Ale čím viac najazdia za deň sneženia o to dlhšie musia potom stáť aby vo výsledku sedel priemer. Zámerne tiež neuvažujem viac smennú prevádzku (iba 8 hodín) lebo sypačov je 41 a pracovníkov 55 takže to navychádza ani len na dve smeny!
K dokončeniu úvahy chýba ešte posledný krok. A síce ak sme vyrátali, že pri hustom snežení budú sypače vonku 8 hodín, za ten čas prejdú hlavné mesto 2x a potom musia 9 dní stáť (aby vyšiel priemer 23,76 km na sypač a deň) potom to znamená, že za 90 dní zimnej služby môžu takýchto desať dňových cyklov absolvovať 9! Teraz už ostáva iba odpovedať na dve otázky
1. Či ak husto sneží stačí aby sypače prešli po jednej ulici za 24 hodín iba 2x?
2. Či za sezónu sneží iba 9 krát? (všimnite si text bolo vydaných 31 celomestských pokynov na zásah)
Keď som sa tak dnes v práci pozrel z okna a potom do kalendára zistil som, že máme 3. Decembra a sneží už tretí krát. Podľa môjho názoru je teda odpoveď na obidve otázky vyššie „nie". A hoci ma „baví" denne dochádzať z Dunajskel Lužnej v lete hodinu a v zime tri musím povedať, že s počtom ľudí a sypačov mi vychádza, že sa to inak veľmi robiť nedá. Prečo nie je ľudí či sypačov tri krát toľko to už je iná otázka. Možno na to bude vedieť odpovedať niekto zo zdravotníctva. Tam tuším riešia podobný problém. Že ako za 3,50 urobiť úkon, ktorý na trhu stojí 7,30 z čoho poisťovňa hradí 2,10 a tak aby pacient nemusel doplácať. Neviem či ten problém má nejaké riešenie v obore reálnych čísel ale čísla zo zdravotníctva sa mi skor javia nereálne. Naviac som opakovanými pokusmi v praxi empiricky vylúčil možnosť, že by nosenie vlastného toaletného papiera pri každej návšteve nemocnice pomohlo situáciu dramaticky zlepšiť. Ale to sú len také krčmové reči. Možno sa raz odhodlám vypočítať koľko útržkov toaletného papiera musíme spoločne do nemocnice priniesť za vlastné aby nemocnica ušetrila na jednu mozgovú operáciu. Tá by sa mohla hodiť napríklad tomu, kto si myslí, že štát by za svojich zamestnancov mal do zdravotníctva odvádzať menej ako platia zamestnávatelia za tých neštátnych.
