On a ona sedeli počas obeda v známej prevádzkarni rýchleho občerstvenia keď ku nim pristúpil hladoš. Vraj či by mu nekúpili nejaké jedlo. Ona sa ho teda spýtala prečo keď je hladný chce práve „značkové a nezdravé jedlo". Nie, že by mu nechcela prispieť, alebo jej záležalo na jeho zdraví. Iba jej to prišlo podozrivé.
Hladoš bol ale chytrý. Vraj nepotrebuje značkové jedlo a pokojne mu postači aj nákup z potravín. A tak sa ona, on a hladoš vybrali peši do najbližšej predajne potravín. Cesta im ubiehala pomaly a tak sa nevyhli ani konverzácii. On sa hladoša pýtal prečo nikde nepracuje. Dostal ale iba slovenskú odpoveď, že hladošov otec je gambler a matka musí šľapať. A tak hladoš nemohol doštudovať. Učil sa za kuchára ale „nevydalo". Čo vám poviem. V skutku smutný príbeh hladoša.
Keď eskalátor v nákupnom centre odkrajoval posledné metre z trasy do potravín odhodlal sa hladoš k hlasnému premýšľaniu. Vraj či by mu predsa len nedali nejaké drobné. Že už dnes 12 Euro „zarobil". A nechce ich okrádať o čas. Veď už do tých potravín trafí aj sám, len keby tých pár drobných mohli. Nemohli. Ona mu dala na výber: „Buď Vám kúpim jedlo alebo sa rozlúčime."
Hladoš bol síce hladný ale rátať vedel. Vraj bude lepšie ak sa rozlúčia lebo on už predsa má dnes 12 Euro a niekedy dokáže za deň „zohnať" aj 100! A to sa mu za tie dva rožky neoplatí trmácať až do potravín. On mu teda povedal aby sa na to kuchárčenie vykašľal lebo s tým stovku za deň aj tak nezarobí. Tak sa rozlúčili. Oni sa pobrali pracovať a hladoš sa pobral hlad(ov)ať.
Premýšľam koľko ľudí naozaj v núdzi nedostane odo mňa už nikdy pomoc „vďaka" takýmto hladošom.
