Richard Zedník sa zúčastnil prípravného kempu na MS v ľadovom hokeji. Na tom by nebolo nič čudné, keby príprava trvala aspoň toľko ako jeden diel "Šéfky". To, čo sa po jeho 90 minútovej príprave strhlo v médiách nie je nič iné ako slovenský folklór. Ušetrím Vám čas a rovno sa priznám, že nie som pravý slovák. Viem to podľa toho, že si myslím, že prípravný kemp je na prípravu hráčov a nie na demonštráciu toho, kto je hviezda a kto nováčik. Naviac si pri všetkej úcte k Rišovmu hokejovému umeniu myslím, že je právom aj povinnosťou trénera aby rozhodoval o tom, kto bude hrať, s kým, a aj ako. A keďže som v škole dával niekedy aj pozor viem, že z matematického hľadiska nie je možné aby v 1. päťke hralo dvadsať hráčov. A čo viac, myslím si aj to, že profesionál z NHL by kompetenciám trénera mal rozumieť a rešpektovať ich. Tak či onak pri pohľade na billboardy, v ktorých pán Ján, čo nedávno želal „Božie Vianoce", drží okolo pliec pána Vincenta, ktorý doručuje telefónne účty na stužkové slávnosti, som pochopil, že MS sa pre Glena Hanlona skončia iba jednou z dvoch možností. Buď sa po získaní medaile dozvieme, že jeho starý otec sa volal „Martin Hánlovský" a v roku 1904 odišiel za more za prácou, alebo sa dozvieme, že jeho predkovia naopak prišli zpoza Dunaja na poníkoch. Čo Vám poviem? „Ciky-caky-ciky-cak. Kto nenadáva nie je slovák."
Teraz by mala nasledovať rubrika, keď si budeme uťahovať z bratov čechov. Mohli by sme napríklad začať tým, že hlava ich štátu má viac pier ako Winnetou alebo, že je niečo ako „perofetišista". Potom by sme pokojne prešli k tomu ako sa v ČR nelegálne odpočúvajú politické strany. A napokon prejdeme na stránku www.nbs.sk kde sa pozrieme na kurzový lístok a zo vzťahu Eura k Českej korune zistíme, že to až taká sranda vlastne nie je. Pozdravujem do Grécka, Španielska aj Portugalska. Ale zas aby sme im nekrivdili ukazuje sa, že aj doma treba upratať. A ani matematika nedáva odpoveď na všetko. Napríklad ja matematicky rozumiem tomu, že 1,3 je menej ako 2,0 ale inak je kauza prenájmu budovy DÚ slušný priekak. Ale aj tak skončím pozitívne. Dvadsať rokov si želám, aby sa politická scéna na Slovensku zjednotila. A keď počujem SDKÚ spievať pesničky SMERu typu: „my nič, my muzikanti" teším sa, že sa zbližujú nie len v praktikách obstarávania ale aj v rétorike na svoju obranu. Nie že by to bolo pre krajinu dobré, ale aspoň môže Igor Matovič zase raz hlasovať o zásadnej téme. Iba neviem s ktorou skupinou klientelistov sa rozhodne hlasovať proti tej druhej. Ťažká dilema.
P.S. A Rišo je s5 :-)
