Samozrejme nebolo to celkom tak ale skutočne sa dá povedať´, že naši hráči podali veľmi dobrý výkon a s výnimkou dvoch oddychových časov mali v zápase prevahu. Pre objektivitu treba povedať aj to, že Taliani nemali svoj deň a kto sleduje ich výkony dlhodobejšie, asi mi dá za pravdu, že nemajú ani svoj týždeň, mesiac a asi ani rok. Z ich pohybu aj výzorov tvári bolo cítiť vlastnú bezradnosť a skutočnosť, že viac bojujú so sebou ako s našimi hráčmi. A keď k tomu prirátame fakt, že nie len Dánsko robí pokroky v hokeji tak výsledok na úkor papierového favorita je na svete.
Postúpili sme so skupiny a pozitív vyplývajúcich z tohto faktu je hneď niekoľko. Tak napríklad môžeme s určitosťou povedať, že naši reprezentatni na najbližší rok zachránili aj stanicu STV 3. Už sa zdalo, že nebude čo vysielať, ale fakt, že hneď po skončení priameho prenosu na STV1 sa začal záznam toho istého zápasu na STV3 naznačuje, že víťazný gól Petra Bondru z roku 2002, ktorý mám už vypálený na očnej sietnici môžem prepáliť niečím novým.
Ďalším pozitívom nášho víťazstva je skutočnosť, že húsenková dráha slovenského futbalového fanúšika nekončí ale ide ďalej. Spomínam si ako sme boli dole pred posledným zápasom kvalifikácie a spomínam si aj na to, ako nás poľský futbalista „vlasteneckým prístupom" vytiahol opäť hore. A hoci po zápase s Paraguayom sme opäť klesli na dno , dnes je všetko zabudnuté. Déde sa už nebude zatajovať keď mu zavolá Hamšík a tréner Weiss bude s úsmevom na tvári odpovedať na otázky „vyj.ba..ch bu......ov". Ozaj sa z postupu našich teším a dnes som naozaj túžil byť futbalistom. Ale niekto na to proste nemá vlasy.
