Správanie a vyjadrovanie spoločnosti sa v poslednom čase mení, a ako každý národ aj ten slovenský zažil mnoho tvárnych momentov. Kultúra priznávania si svojich chýb a ich konštruktívneho riešenia je nóvum, ktoré je stále v počiatočných fázach. Je jednoduché ukázať na svoje chyby, no ich priznanie a následne kroky k oprave sú už znaky vyrovnanej a vyvinutej spoločnosti.
Slovensko dostalo možnosť, byť súčasťou medzinárodných spoločností, v ktorých sa národy nie len podporujú financiami, ale aj skúsenosťami a priznanými chybami z minulosti. Mnoho moderných krajín dostáva šancu vyhnúť sa chybám iných a spraviť tie správne kroky, ktoré sú už vyskúšané a overené. To všetko je možné získať a to skoro za minimálnu cenu. Jediné čo sa očakáva je spolupráca a rešpekt. Rešpekt znamená vypočuť radu, poskytnúť pravdu, úprimne sa ohodnotiť a neklamať o svojich pomeroch. Časy klamlivých štatistík a nereálnych plánov zostali hlboko v dobe socializmu, a v dnešnej dobe už nie sú funkčné.
To, čo by si spoločnosť zaslúžila, je úprimná reprezentácia, ktorá reálne odzrkadľuje obraz toho, čo mnohí zažívajú každý deň. Nepotrebuje zabudnutých zástancov „holubičej povahy”, ktorí sa pred nebezpečenstvom len skryjú a odhadzujú svoju suverenitu. Nie je na osoch skrývanie problémov, aby sa splnila zásada : „len aby sme v hanbe nezostali”, známa pre tých, ktorí tej hanby pripravili najviac. Ale ani nereálne predstavy, ktoré sú z hlavného mesta vysielané, no nemajú byť ako prijímané.
Ten výber, ktorý čaká spoločnosť už čoskoro, môže byť oveľa dôležitejší ako ktorýkoľvek iný. V tomto momente to nie je len obraz, či snímka doby, ale investícia do budúcnosti, ktorá sa môže vyplatiť pre tých, čo v našej krajine ešte chcú zostať.
