Bodkovaný svet

„Milý bodliak, za vetou sa dáva bodka.“
povedala lienka Sedembodka.
„Ty si samá gramatika,
opravuješ, boduješ
a každého napomínaš.
Kde to všetko, čo vieš, skrývaš?“

„Nezabudni na znamienka,
bodky, čiarky, bodkočiarky.“
Vyťahuje Sedembodka vedomosti zo svetríka
červeného ani mak,
na ňom lúka čiernych bodiek.
Neprestáva bodovať.

Čo to nám tu zrána vonia
v bodkovanom hrnčeku?
Zvoní, zvoní bodíček,
Práve vstal náš Bodríček a už chlípe... Aha!
Z kuchyne ho ženie mama.
Na čiernej bodke – ňufáčiku
leskne sa bodka kakaa.

Muchotrávka Bodka
svoju pascu nastavuje.
Loví mušky nebodavé,
Biele bodky svietia v tráve,
nie je to však ranná rosa.
Au! Na jej jedovatý plášť
prilepila sa nám osa
bodavá.

Tak čo nám ešte ostáva?
Dvojbodka:
Bodliak budá, budík bodí.
Sedembodka boduje.
Ak sa na svet jeduješ,
vedz, že nie je veľký. Bodka.