Michaela Borovská
Dialóg
Červený plameň sviece nad bohostánkom... horí... s rozdielom, že tá „moja svieca“ nevie tak večne a vytrvalo horieť. Kľakám si a presne ako tá svieca, aj vo mne horí túžba. Modlím sa:
"Len z Božej milosti som tým, čím som..." (1Kor 15;10) Zoznam autorových rubrík: Poézia, Viera a zamyslenia, Zo života, Rozprávky a básničky, Texty piesní, Súkromné, Nezaradené
Červený plameň sviece nad bohostánkom... horí... s rozdielom, že tá „moja svieca“ nevie tak večne a vytrvalo horieť. Kľakám si a presne ako tá svieca, aj vo mne horí túžba. Modlím sa:
...ktorý sa stáva skutočnosťou. Nebol odhodený, ani pošliapaný, ale naplnený. Lebo Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný... Dáva nám oveľa viac, ako dokážeme snívať.
Hlboko v pôde ležali štyri zabudnuté semienka púpavy. Celú zimu čakali na jar. Ich životným poslaním bolo vypučať z tmavej a chladnej pôdy, zazelenať sa a v celej kráse vykvitnúť. Ich nádej sa však zdala zmarená, pretože medzitým priamo nad nimi niekto postavil chodník pokrytý hrubými a pevnými betónovými dlaždicami.
Istý staručký učenec nasýtený mnohými vedomosťami sveta túžil rozlúštiť poslednú vec, ktorej podstatu nikdy nevedel pochopiť.
Básnička a zároveň hra so slovami na pobavenie a odľahčenie (takéto veci vytvárame pre deti v škole) :-)
Človek je osamelý aj medzi ľuďmi. (Exupéry) Keď mi je smutno, vždy si spomeniem na túto pieseň od Magdy Aniol (tu je jej preklad):
Stláčam vypínač... Svetlo, čo svieti na moje cesty nikdy nesfúkne, nedotlie mi v dlani.
Prečo existuje toľko kresťanov, z ktorých životov sa vytratila iskra? Veď slúžia, robia všetko, čo majú a aj tak sú smutní, unavení a preťažení. Boh hovorí: „Ustavične sa vo mne radujte! Opakujem: Radujte sa! (Flp 4;4) My počúvame radostnú zvesť a vieme o nej. Namiesto radosti však prichádza opak. Tak kde sa stala chyba?
Započatá cesta a ja kráčam. Neustále...znova a znova. Naboso po tŕňoch, kvitnú.
Účinnosť 100%. Testovaný na vlastnej koži. S ním sa robiť skúšky ozaj oplatí. :-)
Nádoba, ktorá bola prázdna, teraz hojne preteká. Ty si tá Plnosť a ja som nádobou.
Svedectvo o tom, ako sa zmenil môj život... a cítim, že je čas sa s ním podeliť.
Hľadám správne slová, ale namáham sa márne... Ten pocit je zvláštny. V hlave množstvo slov a ja nedokážem pospájať ani len jednu vetu. A je toho toľko, čo Ti chcem povedať...
Si ako vietor v mojich myšlienkach. Jemná búrka, ktorú cítim na čele. Hravý bod varu.
Stratila som vieru, že raz tmavou oponou srdca prenikne jasný lúč, že rany, čo uzavreli cesty, raz nájde niekto, kto dostane kľúč. Možno raz, ale nie hneď...