Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Túžila som ostať
nad hladinou
a bezstarostne dýchať vôňu lekien
v pohodlnom bezpečí.
Boh prekonal môj strach
z nepreskúmanej hlbočiny.
Nečakane odhalil
krásu dna,
pri ktorej ma učí tajiť dych
a klesať umierajúc sebe pre život.
Rozum sa zmietal
v nežných rukách Jeho plánu.
Usmernil krehký, neistý cit.
Pochybnosti z možnej ilúzie
zahladil svojim pokojom.
Nemala som vieru,
že rieky, čo tečú paralelne,
sa raz môžu stretnúť a spolu
hľadať more...
že vietor fúka správnym smerom
a spolu s nádejou nás nesie
priamo k Láske.
Posilnená uistením,
že nezaslúžený poklad
nestrážim sama,
že „božia“ vôľa je predsa len mojou
a tá Jeho tajomná
a úplne iná...
