
Väznený v osídlach tmy
stratil som aj svoje sny.
Nie som tým, kým som raz bol.
Netuším, čo je so mnou.
Odpusť mi to,
že som klesol.
Odpusť mi to...
Rád dobodám Tvoje srdce.
Robím si, čo sa mi chce.
Nevidím, že mám Teba,
milujem, no len seba.
A neváham vraziť i nôž,
dosiahnuť všetko cez lož.
Baví ma raniť iných,
tvrdiť, že nemám viny.
Odpusť mi to,
že som klesol.
Odpusť mi to...
Padám na zem priamo na tvár.
V srdci mám mnoho tvrdých skál,
ktoré láskou vieš roztápať.
Som slabý a nevládzem vstať.
Už niet slov čo povedať mám.
Musím prísť na ne sám.
Čo spraviť, ako mám žiť,
aby som vedel ľúbiť.
Zopár sĺz zmyje ten prach.
Milovať nie je mať strach.
Minulosť zmazať ... a žiť
a vôľu Tvoju plniť.
Odpusť mi to,
že som klesol.
Odpusť mi to...