Pokojne a pohodlne hádžem
všetko
na Tvoje silné ramená.
Veď to zvládneš,
si predsa Boh.
Láska mlčí a všetko prijíma.
Viny už nenesú moje meno.
Všemocný a predsa padá
do prachu, z ktorého ma stvoril.
Prečo to robí?
Jeho kolená dopadajú na skaly
môjho srdca
a ja nedokážem skloniť svoju tvár.
Radšej ju odvrátim.
Davom vyhasnutých duší bez sŕdc
sa prediera Láska.
Čakal si na mňa.
Tvoja náruč ostala prázdna.
Je tu však Niekto, kto Ťa neustále miluje.
Vidím, ako sa vaše pohľady objímajú.
Trpí s Tebou a túži po tom,
aby som urobila to isté.
Nikdy si ma do ničoho nenútil.
Dal si mi slobodu povedať „áno“
Tebe a krížom, ktoré prichádzajú...
Niesť ich s Tebou.
Koľkokrát som to odmietla.
Teraz keď prišiel ďalší, nesmiem sa ho striasť.
Cítim Ťa pri svojom pleci
a všetko odrazu ide oveľa ľahšie.
Tvár. Zohavená a plná utrpenia.
Nádherná.
Nevyzeráš už ani ako človek, nieto ako Boh.
Kvapky krvi padajú na dlažbu.
Držím v rukách šatku a váham...
Stačí tak málo
a navždy sa mi vtlačíš do srdca.
Naberiem konečne odvahu?
Nevládzeš
a predsa nechceš zastaviť.
Ja sa vzdávam okamžite.
Presne to Ťa tlačí opäť k zemi.
Nevydržím, nevytrvám, nemám síl.
Ty si sa zodvihol sám
ale ja som závislá od Tvojej dlane.
