Keď konečne prišla jar, semienka cítili ako sa pôda ohrievaa že nastal čas posunúť niekam ich terajšie životy. A každé semienkomalo slobodu zvoliť si svoju cestu, zvoliť si svoj životný štýl, životnúfilozofiu. A tak začali hovoriťo svojich plánoch a ako ich uskutočnia v čo najbližšejbudúcnosti..
„Keď sa nad tým zamyslím, zdá sa mi nelogické ísť protihrubej vrstve betónu a ešte k tomu proti gravitácii.“ ozvalo semienko- pragmatik. „Nie je šanca postupovať týmto smerom v tejto situácii. Veď ajsemienka trávy skúšajú rásť opačným smerom. Svet sa predsa mení. Zdá sa mi tonajideálnejšie riešenie, všetci tak robia. Tak zbohom semienka!“ lúčilo sa.
„Neviem ako vy, ale ja ostávam. Mám tu dosť dusíka ajfosforu. Mňam! Tak mi chutia a popritom sa aj kamarátim s podzemnýmičervíkmi. Je s nimi taká zábava!“ rozosmialo sa semienko – hedonistaa pokojne sa uvelebilo medzi hrudami prekyprenej hliny.
„Sme tak hlboko a ... všade je tma. A k tomuneverím, že tam hore je nejaké Slnko. Je to hlúposť!“ povedalo semienko –pesimista a dívalo sa do okolitej pôdnej prázdnoty. „Niet nádeje...Môjživot nemá zmysel. A okrem toho nik mi nemôže zaručiť, že zo mňa niečovyrastie. Nechcem len tak odumrieť.“ sklamane dodalo a ostalo nečinne stáť.
„Tak ja idem na to.“ s pokojom v hlase oznámiloposledné semienko. „Síce sa trocha bojím, lebo ma čaká dlhá cesta ale dážďovkymi hovorili, že sa to dá - dostať hore. Že teplo slnečných lúčov, ktoré ohrievapôdu ma posilní. Nebude to ľahké, ale verím, že sa mi to podarí a myslím,že by ste to mali aj vy skúsiť, ak chcete.“ pozrelo sa na ostatné semienkaa tie ho vysmiali.
„Si obyčajný blázon!“ smiali sa. „Ísť nahor?“ „Neprerazíšbetón!“ „Tu dole je fajn, aj tak hore nie je žiadne slnko!“ „Ako chceš, ale poceste zahynieš. Neoplatí sa ti to.“ povedalo každé semienko svoj názor.
Lenže malé odvážne semienko vyrazilo svoj klíčok, ktorý prerážalkrutý tmavý nehostinný terén. Hoci bolo už takmer odumreté a častokrát malo nutkaniezastaviť svoj rast, teplo pôdy mu dodávalo nádej. Nakoniec sa dostalok hrubej betónovej dlaždici a myslelo si, že už to nezvládne. Aleverilo a slnečné lúče ho doslova vytiahli spomedzi škáru v betónovejdlažbe. Kým sa mladá púpava tešila z nového života a jej sviežezelené lístky a žltý kvet, ktorý bol odrazom Slnka, dával peľ hmyzu,ostatné semienka neprežili. Semienko – pragmatik zomrelo vyčerpaním vo veľkomchlade a hĺbke, ktorú zdolávalo výlučne z vlastných síl. Semienko – hedonistabolo presýtené živinami a nakoniec ho rozožrali pôdne červy. A pochybujúcesemienko – pesimista zhnilo v zovretí kŕčov strachu a depresie...
Životný štýl... každý ho má nejaký, spôsob, ako hľadá (amožno ani nehľadá) šťastie, zmysel života. Životný štýl kresťana zapáleného pre Božie veci však smerujek niečomu prekvapivému.
Ak si dávame otázky, ako žiť, čo najviac v Božejblízkosti, ako najúčinnejšie ohlasovať radostnú zvesť, ako slúžiť ostatným, akoplniť Božiu vôľu, ako dosiahnuť cieľ... vždy skončíme pri odpovedi: Nedá sainak, len byť bláznom, byť svetom nepochopený, možno na okraji ale predsa... Máto zmysel!
Chceš byť „in?“ Musíš sa stať bláznom! Ježišovým bláznom. Lenžečo je pre Ježiša „in“, je pre tento svet úplne "out". Ježišov spôsob života sa už dávno nenosí. Čestnosť, pravda,čistota, láska, pokoj, skromnosť... Nie sme predsa v stredoveku! Naopak "in" je životný štýl užívania si momentov "šťastia". Nosí sa moc, kariéra, oddávať sa veciam a vlastniť veci, ktoré prinášajú pôžitok aj za cenu straty svojej slobody a identity. Veď život je taký krátky...
Už v škole sa z nás smejú, ak kvôli študijnýmúspechom nepodvádzame, nepoužívame ťaháky. A neskôr ak sa usilujeme žiť čistotu v láskepred manželstvom, plniť Boží plán, chrániť Božie poklady, najmä ľudský život, považujúnás za staromódnych. Nehovorím o tom, ak si niekto chce založiť rodinuv mladom veku za cenu ťažkých začiatkov, materiálnych ťažkostí a neustálych bojov, alebo akčlovek dá prednosť svojej rodine a pokojnému a skromnému životu predblahobytom.
A čo cieľ? Prečo si radšej neužívať život už tu v jehofarbách a chuti a veriť „babským rečičkám“ o niečom večnom akrajšom, čo nás čaká po smrti? Mnohokrát na nás hádžu betónové dlaždice a cítimetlak tejto doby – ideologický, ekonomický, psychický... tých tlakov je veľa. Sama ich zažívam na vlastnej koži teraz, keď sa pripravujem na svoje povolanie.
Otázka znie: Oplatí sa kráčať proti „gravitácii“? Oplatí sa byť „mimo“,ostatnými nepochopení?“
Oplatí sa! My veríme, že s Bohom všetko zvládneme.On je našou nádejou a odvahou. Má to zmysel. Hľadať, veriť, kráčať, vytrvať... Božie zasľúbenia a cieľ sú jasné. Nik si ani len nevie predstaviť, čo pripravil pre tých, ktorí Ho milujú - či teraz alebo vo večnosti.
„My sme blázni preKrista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy steslávni, my znevážení. Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijúnás päsťami, sme bez domova, ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď náspreklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, keď nás potupujú,my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých aždoteraz..“ (1 Kor 4;10)
„Lebo slovo kríža jebláznovstvom pre tých čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy,teda pre nás, je Božou mocou... Lebo keď svet v Božejmúdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacichbláznovstvom ohlasovania... Lebo čo je u Bohabláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa telaani veľa mocných ani veľa urodzených, ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolilBoh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbilsilných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čohoniet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval.“ (1 Kor1;18-29)
"Blahoslavení budete, keď vás budú ľudianenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vašemeno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máteveľkú odmenu v nebi!“ (Lk 6;22)
