Čaká ma jedno dôležité stretnutie a opäť nestíham. Zrazu zbadám prichádzajúcu električku, ktorá má tú možnosť zachrániť ma. Prišla v tak vhodnej chvíli až na jednu dôležitú maličkosť - je neoznačená a tak netuším, ktorým smerom ma odvezie. Ako sa len mohlo stať, že dopravný prostriedok je neočíslovaný? Váham či naskočiť... Je to tak 50:50.
Stihnem stretnutie alebo sa prinajhoršom odveziem na opačný koniec mesta a stratím hodinu času. Ako sa rozhodnúť?
Našťastie (alebo nanešťastie) som v niektorých situáciach dosť impulzívna a takéto veci mi nerobia problém. Možno je to odo mňa nezodpovedné a bláznivé.
Nastupujem! Električka je na moje počudovanie úplne prázdna. Niet nikoho, koho by som sa opýtala na smer. Stmieva sa a o chvíľu nebudem môcť vidieť, kam sa veziem. Neisto si sadám a pozerám von oknom. Privieram oči a rozmýšľam...
Koľkokrát sa v živote vyskytnú situácie kedy sa budeme musieť rozhodnúť. Najťažšie je to, keď lavírujeme na hranách nerozhodnosti a impulzívnosti. Máme však šťastie, že máme možnosť si dôležité rozhodnutia premyslieť a prekonzultovať s Niekým, komu dôverujeme. Finálna fáza povedať "áno" je však len a len na nás. Máme v tom úplnú slobodu.
Niekedy však máme málo času na premýšľanie alebo nie je v našom vozni nik, kto by nám poradil a tak musíme riskovať a so zavretými očami naskočiť s dôverou, že dôjdeme bezpečne do cieľa. (Teda robiť bláznivé veci, spočiatku nepochopiteľné, kedy nevieme ako celá situácia dopadne.)
Po chvíli zisťujem, že moja nervozita úplne ustúpila. Stále mám zavreté oči a predstavujem si, že túto električku riadi Boh. Vezie ma k cieľu a zdá sa bláznivým, že som urobila toto rozhodnutie nechať sa viesť so zaviazanými očami. Koľkokrát sa bojím nechať ho "šoférovať" a najradšej by som si riadila svoj život sama. Zistila som však, že sa oplatí prenechať miesto skúsenejšiemu vodičovi, ktorý ma odvezie bezpečne do cieľa. Denne však musím robiť rozhodnutia, či naskočiť a či mu odovzdať riadenie a to nie je vôbec jednoduché.
Dôverovať znamená robiť kroky do neznáma.
Ak Ťa Boh zavedie na okraj priepasti, dôveruj mu - buď ťa zachytí, alebo ťa začne učiť lietať...
Otváram oči a vidím svetlá... Konečná, vystupovať. Na moje počudovanie som na správnom mieste. Usmievam sa nad svojou pochabosťou. Predsa len prídem načas...
