Som ponorená sama v sebe viac
ako by som mala.
Neviem nájsť tie správne slová.
...možno nie sú vôbec potrebné.
Stačí kvapka odvahy
A roztvoríš dokorán nekonečný
Oceán...
Vysloboď ma...
Možno potrebujem nosidlá,
aby ma niekto zaniesol k Tebe.
A uzdravíš, čo je chromé.
Neviem rozmýšľať,
neviem dýchať, nevládzem...
Chýb je toľko,
že neviem čím začať.
Možno sa len neviem vymotať
zo sietí
nahromadenej prázdnoty
medzi spleťou strachu a lží
o Tebe, o sebe...
Vysloboď ma...
Často robím pravý opak
toho, čo chcem.
Odovzdávam premrhaný čas,
nezmyselné skutky, zavádzajúce myšlienky.
Ľutujem...
Nemôžem uveriť tomu,
že dokážeš zmeniť slovo „hriešna“
na „moja milovaná“.
Ty to stále robíš.
Vystieram k Tebe svoju ruku
a prosím
o to najsladšie, čo hojí dušu...
o Pravdu, o Milosrdenstvo, o Teba.
Vysloboď ma!
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
