Bola som mladá šoférka ešte s “teplým“ vodičským preukazom. Všetci šoféri si myslia, že sú dobrí – čo dobrí, výborní. No a samozrejme som si to myslela aj ja.
Bola som hrdá majiteľka auta ŠKODA 120, ktorá už vtedy mala 10rokov. Kúpila mi ho babka /za to som jej stále vďačná i keď už nie je medzi nami/ , pretože som mala dve malé deti. Ohromne mi to pomáhalo i keď s tým autom boli stále nejaké problémy. Stále niečo nefungovalo a plátalo sa to ako sa dalo, lebo boli dve deti, boli pôžičky, boli malé platy...
Raz som išla z návštevy od mojej mamy a pred križovatkou som spomalila, pribrzdila a... skapalo to. Otočila som kľúčikom raz, dvakrát, trikrát ... a nič. Vystúpila som a keďže som blokovala prístup ku križovatke a hneď vedľa bola zastávka autobusu prosila som prítomných o pomoc s odtlačením na druhú stranu. No čuduj sa svete všetci mali zrazu problémy s chrbticou, vyskočené platničky – no proste toľko maródov pohromade som ešte nevidela.
V päťcentimetrových podpätkoch a dve malé deti v aute, proste som tlačila so slzami v očiach od zlosti sama. A tu zrazu: „mladá pani pomôžem vám“... Zabrzdilo auto, vyskočil muž v stredných rokoch a oprel sa do auta. Na druhej strane sa ma začal vypytovať čo sa stalo. Keďže som bola vytočená zo správania prítomných a nervózna, na všetko som odpovedala – neviem. „ A máte tam benzín?“ – prekvapil ma otázkou, pomyslela som si – blázon no predsa áno. Išiel sa presvedčiť a s úsmevom mi povedal, že na benzínové výpary auto nejazdí. No to som sa rozrevala už nahlas a poctivo.
On sa iba zasmial a chlácholil ma, že to sa nejako urovná... Išiel do najbližšieho kontajnera, vyhrabal umelú fľašu, šlauch mal v kufri a načapoval mi liter benzínu so svojej nádrže kým som sa spamätala. Trasúcou rukou som mu ponúkala peniaze za benzín a on sa iba stále usmieval tým príjemným úsmevom a povedal „kúpte niečo deťom“ . Trvala som na tom, že sa mu musím nejako odmeniť. „Odmenou mi bude, ak niekto pomôže mojej manželke až to bude potrebovať, je podobný šofér ako vy“... Skočil do auta a odfrčal.
Dodnes si naň spomeniem a šibne mi úsmev na tvári. Rodia sa dnes ešte gentlemani, alebo sú chránený druh?
GABY
