Znásilnený koaličnou väčšinou pod vedením Róberta Madeja, bývalého to nádejného Ficovho švagra a zároveň Vadalovho obchodného partnera, ústavnoprávny výbor (ÚPV) parlamentu dnes predpoludním odhlasoval, že Robert Fico údajne spĺňa podmienky na to, aby mohol kandidovať na post ústavného sudcu, a tým si urobil trhací kalendár nielen z rokovacieho poriadku parlamentu ale aj z prvého zákona tohto štátu.
Pre tých, čo stále nevedia pochopiť procedúru hlasovania v NR SR (hoci viacerí z nich už do svojich parlamentných kresiel vyprdeli riadne diery), vysvetlím ešte raz a naposledy: 1) aby mohol akýkoľvek orgán parlamentu hlasovať, a to platí od výboru až po plénum, musí byť uznášaniaschopný, t.j. musí byť prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov; 2) aby daný orgán prijal akékoľvek stanovisko, opatrenie či zákon, musí zaň zahlasovať väčšina prítomných členov, inak sa dané stanovisko, opatrenie či zákon zamieta.
Ako už všetci vieme, Fico v pôvodnom a teda jedinom smerodajnom hlasovaní ÚPV nezískal predpísanú väčšinu hlasov 12 hlasujúcich (teda sedem) a preto sa jeho kandidatúra nikdy nemala objaviť v pléne parlamentu.
Zasiahli však Ficovi koaliční partneri, ktorí ho už zrejme majú plné zuby a najradšej by ho videli na vedľajšej no pritom výnosnej a bezpečnej (najlepšie širokorozchodnej) koľaji do Košíc už včera. Veď si len predstavte, o čo ľahšie sa Dankovi s Bugárom bude v Bratislave bačovať, keď svojho partnera z koaličnej rady odsunú kamsi ďaleko, kde podľa samotného Fica nie je nič – až na, prepytujem, Ústavný súd.
Na pomoc sa poponáhľali aj ich spektability z UMB, ktorým ešte na rukách nezaschol prieser presakujúci z Dankovej rigoróznej práce. Opäť sa s prehľadom skúsených akademikov zhostili úlohy užitočných idiotov a už druhýkrát v krátkom čase nechali svojich chlebodarcov znásilniť svoju ustanovizeň v mene ich mocenských ambícií.
Najskôr teda najslávnejší slovenský napodobeninátor Andrej Danko prinútil ÚPV opätovne hlasovať o tom, o čom už raz tento právoplatne rozhodol, čím suverénne potvrdil svoju povesť právnického nedouka. A následne tridsaťročnými vetrami ošľahaný okupant politických válovov (a najnovšie prezidentský kandidát – prekvapuje jeho kandidatúra vôbec ešte niekoho?) Béla Bugár do výboru dosadil ďalšiu právničku Irén Sárközyovú, ktorá konečne zahlasovala v duchu politických dohôd, na ktoré sa Fico odvolával už počas verejného vypočúvania pred výborom, aby nás všetkých uchránila od tej Ficom dávno ohlasovanej ústavnej krízy.
Napriek vskutku nedôstojným čachrom s prefotenými indexmi a narýchlo zbúchanými pokútnymi potvrdeniami o prednáškovej činnosti sa docentovi práv Ficovi dodnes nepodarilo presvedčivo preukázať, že stanovenú podmienku 15-ročnej praxe v právnickom povolaní spĺňa. Ale keby ju hneď aj splnil, nič to nemení na jednoduchom fakte, že do 7. januára 2019, teda do uzávierky prihlášok kandidátov na miesta ústavných sudcov, Fico potrebné dokumenty výboru NEPREDLOŽIL a teda mal byť z výberového konania bez pardonu vylúčený.
Pridám v tejto súvislosti jednu osobnú skúsenosť. Keď som sa pred 22 rokmi prihlásil na profesionálnu stáž v jednom z významných amerických denníkov, musel som splniť množstvo formálnych i neformálnych podmienok a dokumenty o ich splnení predložiť príslušnej výberovej komisii do 1. februára 1996. Všetko sa mi podarilo dať dokopy až na poslednú chvíľu a veľkú obálku s dokumentmi som do Washingtonu musel poslať kuriérskou službou DHL. Dodnes si pamätám, že som za zásielku zaplatil vyše 30 dolárov, čo bolo v tom čase pre mňa nepredstaviteľné poštovné. Napokon z toho bol veľmi poučný pobyt v denníku Chicago Tribune, ale nikomu so štipkou zmyslu pre rešpektovanie pravidiel azda nemusím zdôrazňovať, že keby moja prihláška dorazila na miesto určenia až 2. februára, nikto vo Washingtone by sa so mnou ani nebavil, dokumenty by mi zaslali späť (alebo aj nie) a ja by som si mohol akurát tak pískať.
Na tomto mieste chcem kandidátovi Ficovi pripomenúť latinské príslovie, ktoré isto dobre pozná, je predsa docent práv: „Verba docent, exempla trahunt“, čo sa dá preložiť ako „Slová poučujú, príklady tiahnu“. Ak toto príslovie platí, nikto v tejto krajine sa nebude môcť čudovať – a kandidát Fico už vôbec nie – keď pospolitá Slovač poučená jeho príkladom začne tiahnuť proti vláde zákona a svoje prešľapy voči pravidlám, predpisom a právu všeobecne začne dávať, prepytujem, „na Fica“. Keď ich v autobuse prichytí revízor bez lístka, sľúbia mu, že si ho hneď na ďalšej zástavke kúpia a cviknú (ale no tak, veď všetci zabúdame). Keď ich pri jazde autom zastaví dopravná hliadka a bude od nich žiadať pokutu za neplatnú emisnú a technickú kontrolu, povedia, že hneď zajtra sa na obe kontroly objednajú a len čo budú oba štemple mať, predložia ich (veď čo je to pár dní hore-dole, no nie?). A keď im stavebná inšpekcia nariadi zbúrať čiernu stavbu, vyhovoria sa, že povolenie je už na ceste, akurát oň ešte nestihli požiadať, pretože práve majú plnú hlavu starostí s objednávkou pucmajstra, ktorý im má prísť vyliať betón na podlahu druhého poschodia (napokon, čo tam po nejakom papieri, pravda). A keď im bude chcieť hygienik zatvoriť reštauráciu, pretože svojich zákazníkov kŕmia tatarákmi z hnilej hovädziny, vôbec sa s ním nebudú babrať a povedia mu na rovinu, že Jacek s Wojtekom mu potvrdenie o nezávadnosti mäsa vystavia hneď ráno, len čo skončia s nočným porciovaním ďalšej várky polomŕtvych kráv (nevídali, vari sa nebudeme vadiť pre pár červov…).
Neviem, či si tento ansámbel úbohých panákov s právnickým vzdelaním vôbec uvedomuje, aké hlboké jazvy môže takýmto konaním napáchať na úcte občanov k základným právnym princípom akými sú rovnosť pred zákonom, vláda zákona a vymožiteľnosť práva. Moje deti sa už na základnej škole naučili základnú poučku o rešpektovaní práva: neznalosť zákona neospravedlňuje. Ako im ale mám vysvetliť, že vrcholní predstavitelia tohto štátu zákon porušujú aj napriek tomu, že už len z titulu svojho vzdelania musia veľmi dobre vedieť, čo činia?
Na druhej strane, keď tak nad tým premýšľam, možno sa Ficovi a jeho spolku pochybných prisluhovačov pýšiacich sa právnickým povolaním (teda tí, čo majú všetkých päť „p“ pohromade) opäť raz podarí čaro nechceného, ako už mnohokrát predtým, a poslúžia skôr ako odstrašujúci príklad (Verba docent, exempla repelent?). Nie je vari pravda, že dnes každý čo len trochu sčítaný Slovák pomaly naspamäť pozná článok 134 odsek (3) Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že kandidát Fico podmienky nesplnil?
Ktovie, možno sa docent práv Fico práve podujal na neľahkú osvetovú úlohu: naučiť týmto prazvláštnym no účinným spôsobom ľud spod Tatier Ústavu SR krok za krokom. Príležitostí znásilniť jej jednotlivé články bude mať v najbližších niekoľkých mesiacoch ešte habadej. Ak bude pokračovať v nasadenom kurze, urobí zo Slovákov expertov na vlastnú ústavu ešte skôr, ako sa napokon nestane ústavným sudcom…
