Táto česká "průpovídka" veľmi dobre vystihuje našu súčasnú politickú situáciu. Žiaľ slovenský ekvivalent som nenašiel. Nič to však nemení na fakte, že tí politici, čo majú najviac "za ušami" veľmi radi verejne zmazávajú rozdiely medzi pravicou a ľavicou. S odkazom na to, že je to umelé a prekonané delenie spoločnosti a že predsa každému politikovi ide v podstate len o to isté - o blaho národa. Dokonca aj časť verejnosti je náchylná skočiť na túto návnadu vo viere, že prijatím tejto teórie by sa politická situácia na Slovensku ukľudnila, stabilizovala a skultivovala.
Nie vážení, práve opak je pravdou. Delenie na pravicu a ľavicu totiž vyplýva z opačného svetonázoru a pohľadu na zodpovednosť a svet. Kým pravica preferuje osobnú zodpovednosť jednotlivca za svoju budúcnosť a prosperitu, ľavica uznáva kolektívnu starostlivosť. Je to ako oheň a voda. Samozrejme volení zástupcovia obidvoch táborov by mali vytvárať pre svojich voličov čo najlepšie podmienky na život. Ľavica nech sa stará o väčšinu jednoduchých voličov s nízkymi príjmami, pravica má otvorene zastupovať hlavne súkromnú strednú vrstvu a poctivých bohatých podnikateľov, či investorov.
Dnes žiaľ na Slovensku nefunguje ani jedno, ani druhé. Jednotlivé politické tábory si neustále "lezú do kapusty" v snahe uloviť čo najviac stratených duší. Nasľubujú voličom modré z neba a po voľbách sú potom zaviazaní plniť rôzne nezmyselné sľuby, často v rozpore so svojou podstatou či ideológiou. Je to dôsledok nevyprofilovanej politickej scény po 40-ročnom komunistickom marazme. Demokraticky nevyspelá stredná Európa takto platí daň za svoju minulosť. Ani voliči, ani politici nie sú ochotní sa otvorene zaradiť do skupiny kam patria. V nádeji, že sa im nejakým zázrakom podarí umelo vstúpiť do skupiny vyvolených aj bez prirodzených vedomostí a patričného intelektu.
SMER - SD vraj predstavuje sociálno-demokratickú ľavicu. No áno, naozaj len predstavuje. Čarom nechceného je aj jeho názov SMER. Zatiaľ len "smeruje" do SOCIÁLNEJ DEMOKRACIE. V štandardných sociálno-demokratických stranách sa totiž "nechytajú" ťažkí milionári, pretože by ich dojemná starostlivosť o tie najchudobnejšie vrstvy spoločnosti vyšla na posmech. Tam nestačí rozdávať babkám na MDŽ ruže a pritom svojim verným diamantové hodinky. Tam nevypadávajú bývalej čašníčke zo skrine najdrahšie topánky a kabelky sveta. Tam nelietajú poslankyne na nákupy do Petrohradu vládnym špeciálom. Ani sa nestavajú dialnice so 100%-ným ziskom. Tam sa jednoducho sociálni demokrati starajú o sociálne slabších. A že sú ich obyvatelia bohatší ako my? Samozrejme, nežili predsa v komunizme.
PRAVICA - to je zúfalá kapitola sama o sebe. Zostalo z nej už iba torzo vzájomne na smrť rozoštvaných egocentrikov. Miesto toho, aby sa zamerala výlučne na podporu privátneho sektora, budúcnosti mladej inteligencie a vytvárania ozajstnej strednej vrstvy, hašterí sa medzi sebou o fiktívne líderstvo. Loví v kalných sociálnych vodách voličstva a márne chce byť všeobímajúcou silou spoločnosti. Má sa snažiť, aby sa opäť právom stala hybnou pákou ekonomiky, reforiem, práva a kultivovaného podnikania. Zostáva nám len dúfať, že Fígeľove "prelacnené" dialnice za štandardné európske ceny ju znovu stmelia natoľko, že bude schopná fungovať tak, ako sa na pravicu sluší a patrí. Aby sa u nás podnikalo ako za hranicami a aby sa pravicový volič, politik aj podnikateľ mohli hrdo pozrieť do zrkadla.
Vážení politici, nie sme tak naivní aby sme nevedeli, že korupcia existuje aj v civilizovanom svete. Kľudne si zoberte "slušných" 10% provízie, ak vás nechytia. Aj orgány činné v trestnom konaní predsa potrebujú mať prácu. Ale nerobte z nás blbcov z jedného košiara. Okrem seba sa starajte hlavne o NÁS voličov, ktorí sme vás poslali ku korytám v dobrej viere, že NÁS budete zastupovať. Pravica záujmy pravicového a ľavica záujmy ľavicového voliča. Nie naopak a nie len tak z polovice. JE VÁM TO JASNÉ ?!!!
