Spomínam si na deň, kedy bol oficiálne navrhnutý na prezidenta Československa. Jeho nomináciu som vtedy fakt nečakal, napriek tomu, že ako mladý a zapálený protikomunistický rebel som dúfal, že to nebude zase nejaký Čalfa a pod. V tom momente som uveril tomu, že to s tým kapitalizmom myslíme naozaj vážne. Po ťažkých rokoch socialistického dusenia s ním prišla nádej na slobodu a demokraciu.
Boli to neuveriteľné časy, plné eufórie. Neverím, že takéto emócie ešte raz v živote zažijeme. Takéto chvíle by sme si mali uzamknúť vo svojom vnútri, nikdy viac sa už nebudú opakovať. Možno, až keď mimozemšťania navštívia naše deti. S veľkým napätím som očakával jeho prvý prezidentský prejav. Bol otvorený, pravdivý a štátnický. Žiadne drísty, žiadne frázy, iba holé fakty a vízia do budúcna. Taký bol náš prvý naozajstný prezident Václav Havel.
Neskôr prišlo rozdelenie Československa a Havlova rola sa zúžila už len na Česko. Prevalcoval ho homo-politicus, ďalší Václav. Pragmatik Klaus, ktorý nemal vôbec nič spoločné s rojkom Václavom Havlom. Naopak, zaviedol technológiu moci a nakoniec aj svoj kult osobnosti. Myšlienky slušnosti v politike tým "vzali za své" a bolo "po parádě". Zostala iba nostalgia po revolučných časoch. Logicky, že nemohli vydržať donekonečna, lebo ako sa hovorí, revolúcia požiera svoje deti.
Politika slušnosti, pravdy a lásky sa zmenila na Klondajk. Vznikla príležitosť okamžitého zbohatnutia a zachvátila všetky vrstvy obyvateľstva. Svojim spôsobom sa tomu nevyhol ani sám Václav Havel. Dnes si už nepamätám, či predával svoj podiel v Lucerne, alebo na Barandove. Viem len, že kupcom bola nejaká pofidérna spoločnosť, spojená s KGB, alebo s ŠTB. Pamätám si, ako Havlovi povedal po súde s ňou jeho kolega disident, myslím, že to bol Petr Uhl tú pamätnú vetu: "Vašku, seš prase".
Aj taký bol Václav Havel. Žiadna modla, žiaden svätec. Normálny živočích, nasiaknutý človečinou a šmrncnutý bohémou. Zraniteľný, váhajúci a občas slaboch, ako ktokoľvek z nás. Bol však silný v presvedčení zabojovať za myšlienky a hodnoty, ktoré stoja za to a zostal verný sám sebe. A to sa cení.
"Díky Vašku"...
