V posledných týždňoch som si začal viac všímať správy o samovraždách. Zdalo sa mi, že ich je priveľa. Možno je to tým, že zima prináša ešte väčšiu ťažobu na plecia tých, ktorí už tak balansujú na hrane. Dotklo sa ma to viac, než by som čakal – nielen preto, že som sám v minulosti bojoval s depresiami, ale aj preto, že samovražda nie je pre mňa len štatistika. V našej rodine to už raz prišlo.
Najviac ma však znepokojilo, keď som si uvedomil, koľko ľudí sa rozhodne ukončiť svoj život práve na ulici. Koľkí z nich sú bezdomovci? Odsúdení na prežívanie v podmienkach, ktoré si väčšina z nás ani nevie predstaviť. Sám som si položil otázku: ako by som prežil čo i len jedinú noc v ich koži?
Nemám na to odpoveď, ale predstava je desivá. Nemať sa kde umyť. Nemôcť si dôstojne vykonať základné potreby. Byť neustále hladný, unavený, zmrznutý. Vedieť, že žiadna teplá večera nepríde, že žiadna posteľ nečaká. Cítiť, ako sa telo vyčerpáva, ako sa myseľ prepína do režimu, kde už nezáleží na ničom.
A tak ma napadlo – prečo to ako spoločnosť akceptujeme? Prečo ešte stále existuje fenomén bezdomovectva? Sme v dobe, keď sa míňajú obrovské sumy na luxus, zbytočnosti, veci, ktoré si človek kúpi len preto, že môže. Napriek tomu denne míňame na uliciach ľudí, ktorí nemajú ani to základné. Či už z vlastného zlyhania, alebo nie – ocitli sa tam a spoločnosť ich nechala tak.
Nemalo by byť samozrejmé, že v 21. storočí by už nikto nemal žiť na ulici? Prečo by nemohol existovať systém, kde by sa na riešenie tohto problému vynaložilo toľko energie, ako sa vynakladá na iné veci? Niekoľkonásobne viac ľudí by mohlo pracovať v sociálnych službách, na štátnej úrovni by mohla existovať silná inštitúcia, ktorá by mala reálne nástroje, ako situáciu riešiť.
Vraví sa, že socializmus zlyhal. Ale čo ak sme s ním zahodili aj niektoré princípy, ktoré mohli mať zmysel? Nie som zástanca minulého režimu, ale otázka zostáva – či sme sa v honbe za moderným svetom nezbavili aj niektorých myšlienok, ktoré by mohli pomôcť tým, ktorí sa ocitli na dne.
Nie, nemám riešenie. Možno len otázky. Ale jedno viem – mali by sme sa o to zaujímať viac. Nie preto, že nás otravujú pred obchodmi. Ale preto, že sú to ľudia.
