Nejaký ten piatok to už tak na Slovensku prebieha. Každý opozičný návrh je zlý a je jedno či vláda pripravý úplne totožný návrh zákona, podpis musí byť vládny. Žiadne "prihrievanie si polievočky" pre opozíciu. A to je jedno, či je na Slovensku vo vláde "ľavý" alebo "pravý". Politický "rozum" nepustí.
Tak to bolo aj so zákonom o konflikte záujmov. Najprv všemocný šéf parlamentu Paška tvrdil, že sa s opozíciou dohodne na jednotnom postupe a keď opozícia predložila návrh, vraj po dohode so SMERom, SMER vycúval. Podľa Pašku išla opozícia nad rámec dohody. Nuž nad rámec sa môže samozrejem ísť, len ak tak dovolí vládna strana. A tak predloží nový návrh zákona vládny SMER, zrejme veľmi, veľmi podobný tomu opozičnému. Ale podpis je podpis.
Ale verme, že sa konečne dočkáme niečoho podobného, lebo sa blíži už rok 2014 a v 21. storočí by sme už podobný zákon mohli mať. Nech už je pod ním podpísaný ktokoľvek. Otázka je, či politik môže prijať taký zákon, ktorým by sám seba vystavil dostatočnej kontrole...Najmä na Slovensku mi to pripadá, ako nereálna vôľa občanov vidieť do vrecák verejným funkcionárom. A za všetko hovoria slová jedného z našich ústavných činiteľov, predsedu parlamentu Pašku.
"Každý o mne vie, že som prišiel z podnikateľského prostredia, že som bol spoluvlastníkom viacerých firiem, že som pracoval roky pre zahraničné korporácie a nie za 20 korún." V rozhovore pre TASR Paška povedal, že sa mu zdá trápne, že sa niekto snaží vytvárať akýsi dojem o jeho majetku. Neviem koľko "brali" kachličkári v roku 1989, ale, všetci na Slovensku vieme, že Paška nepracoval a nepracuje za 20 korún a aj preto sa hovorí a šušká o jeho majetku. Ak sa teda tieto reči zdajú Paškovi trápne, ako bude potom vyzerať zákon, aby sa podobné reči o majetkoch nezdali trápne všetkým verejným funkcionárom a my sme lepšie videli do vrecák?...
