Malé deti snívajú ako raz budú požiarnikmi alebo smetiarmi, ja zasa snívam ako budem prezidentom v našej krajine. Budem cestovať, tváriť sa dôležito, ukážem sa v Smotánke a niekedy zoberiem do ruky pero, aby som podpísal nejaký ten zákon. Ale určite nebudem menovať nových ľudí do dôležitých postov ako je generálny prokurátor. Už vlastne viem, prečo nie je pán Čentéš vymenovaný za generálneho prokurátora, veď náš pán prezident nestíha. Pre niekoľkými dňami navštívil Švajčiarsko, teraz je v USA, nemá jednoducho čas.
Keď som videl v televízii jeho prejav počas zasadania OSN, len som sa modlil, aby zasa niečo neprekrútil, lebo celý svet by si z nás uťahoval. Neviem prečo mám pocit, že keď počujem vyjadrenia pána prezidenta, stále mám pocit, že ukladá slová bez toho, aby mali nejaký zmysel a ešte keď použije nejaké cudzie slová do toho, je z toho hotová katastrofa.
Na Slovensku je bohužiaľ zvyk, že prezidentom sa stane len ten kandidát, ktorý má výraznú politickú podporu, občiansky kandidát, nepolitik, tedá nemá absolútne žiadnu šancu. Týmto teda odkazujem pánovi Kiskovi, že škoda investovať peniaze a čas do politickej kampane. A čo je ešte smutnejšie, u nás sa stávajú prezidentom politici, ktorí dožívajú v prezidentskom kresle svoj politický život. Asi rovnako mi vyznieva aj možná kandidatúra pána Čarnoburského. Prezidentom by sa určite mal stať človek, ktorý nebude na posmech tak politikom, ako aj občanom a médiám. Bývalá premiérka by spĺňala tieto predpoklady, ale jej neochota vrátiť sa do politiky zrejme ponúka prezidentské kreslo už iba jedinej osobe.
Dovolím si tvrdiť, že je už rozhodnuté, že terajší premiér bude kandidovať za prezidenta a tým pádom aj zvíťazí. Nie náhodou sa začali viesť debaty o posilenní prezidentských právomocí, aby nešlo len o bábku, ale aby mal prezident reálne právomoci. Ale s tým spokojný niesom, veď potom už by som nechcel byť prezidentom. Musel by som pracovať a byť za niečo zodpovedný. A to sa v tejto krajine plnej dožívajúcich a za každú cenu prežívajúcich politikov nenosí.
