Vyrastal som v čisto slovenskom prostredí, kde sa na Maďarov pozeralo síce triezvo, ale s nevôľou. Počas štúdia na vysokej škole som bol konfrontovaný s kolegami maďarskej národnosti, ktorí mal často úplne iný pohľad na naše, ale aj európske dejiny ako sme mali my Slováci. Už vyše roka žijem v obci, kde je výrazná maďarská menšina a kde prichádzam s maďarsky hovoriacimi spoluobčanmi denne so styku a konečne mám možnosť zistiť, či problémy sú aj medzi obyčajnými ľuďmi, t. j. Slovákmi a Maďarmi, alebo je to tak, ako to mnohí tvrdia, že problémy medzi našimi národmi oživujú len politici..
Spory medzi Maďarskom a Slovenskom samozrejme vychádzajú z histórie. Netreba sa čudovať maďarskému nacionalizmu, nakoľko si treba uvedomiť, že maďarský národ žil vo vlastnom štáte vyše 1000 rokov a rozprestieral sa na území terajších susedných štátov. Tak dlhá doba jedného štátneho útvaru a zrazu prišla prvá svetová vojna a mierová konferencia, ktorá vytvorila sieť nových štátov s ohľadom na to, na akej strane vo vojne kto stál. Maďari sa chápali ako nástupnícky štát Rakúsko - Uhorska, preto boli považovaný za porazenú krajinu. Práve Trianonská zmluva z roku 1920 traumatizuje maďarským nacionalistov a pokladajú ju za zradu, práve z pocitu, že tisíc rokov tu bol štát, ktorý bol zrazu násilne rozdelený, vychádzajú aj revizionistické požiadavky Maďarov. V tomto smere sa dajú nároky Maďarov chápať, ale zároveň je potrebné povedať, že Maďari vedome potláčali národné hnutia niekoľko desiatok rokov pred 1. svetovou vojnou a zatvárali si oči pred skutočnosťou, že zďaleka netvoria takú väčšinu, ako bola napísaná na papieri. Výraznú stopu totiž zanechalo pomaďarčovanie ostatných národov.
Slovenskej politickej scéne v súčasnosti pomohlo, že sa do parlamentu nedostali strany ako SMK a SNS, ktoré žili len z národnostných otázok. A zároveň má dlhová a hospodárska kríza v Európe predsa len jeden veľký plus pre naše vzťahy. Tak ako vláda na Slovensku, tak aj vláda v Maďarsku nemá čas momentálne riešiť národnostné trenice. Tu sa aspoň ukazuje, že problém nie je až taký horúci, ako ho politici v skutočnosti podávali.
Život v mojej obci, či návštevy v Dunajskej Strede ako okresnom meste ma presvedčili, že občania maďarskej národnosti majú u nás vytvorené dostatočné podmienky pre používanie vlastného jazyka, či štúdium. Nemohlo by sa mi potom stať, že predavačka za pultom, alebo okoloidúci na ulici mi nevie v slovenskom jazyku ani len odpovedať súvislú vetu. Netvrdím, že národnostným menšinám by sa mali okresať ich práva, ale myslím, že nie sú ani potrebné ďalšie zmeny k lepšiemu. Tento stav je dostatočný. Aj Slováci maďarskej národnosti musia rešpektovať Slovákov medzi sebou a nie ešte sa aj v kostole hádať, či omša bude len čisto v slovenskom jazyku alebo bude dvojaká. My Slováci rozumieme len slovensky, kým Slováci maďarskej národnosti predsa rozumejú aj maďarsky, aj slovensky, teda aspoň by mali.
Maďarský nacionalizmus sa čoskoro opäť prebudí, nebude to dlho trvať, len treba dúfať, že ďalšie generácie na oboch stranách Dunaja nevyplodia politikov typu Orbán, Slota, či Csáky. Lebo potom sa slovensko-maďarských treníc nikdy nezbavíme.
